Spolu s nárastom počtu mačiek chovaných v domácnostiach sa zvyšuje aj počet prípadov, kedy sa majitelia sťažujú na rôzne prejavy agresívneho správania a dokonca aj na priame útoky svojich mačacích miláčikov.

Pri agresívnych konfliktoch s mačkami je poranenie zubami ale aj pazúrmi pre ľudí vážnou hrozbou, takže správne stanovenie typu agresivity, následnej liečby a manažmentu je rozhodujúce.

Častými príčinami problémov sú nedostatočné vedomosti majiteľov o charakteristických vlastnostiach mačiek, o ich nárokoch na uspokojovanie životných potrieb a hlavne nerealistické očakávania od ich vlastnenia.

Bežné sú situácie, kedy si človek zoberie polodivú túlavú mačku z ulice, donesie ju do bytu a  očakáva, že sa z nej automaticky stane čistotné, milé a prítulné zvieratko. Špinenie v byte, škrabanie nábytku, ale hlavne netolerancia mačky k maznaniu a inej manipulácii, bývajú častým zdrojom konfliktov medzi majiteľom a mačkou.

Situáciu zhoršuje snaha majiteľa mačku za neprimerané správanie potrestať a často sa to robí nesprávnym spôsobom. Mačka sa postupne stáva pre svojho majiteľa zdrojom trvalého napätia a strachu. Frustrácia majiteľa a narušený vzájomný vzťah potom často vedú k umiestneniu mačky do útulku, jej vypusteniu na ulicu, či dokonca k eutanázii mačky.

Agresivita mačiek môže byť rozdelená na agresivitu namierenú voči ľuďom a agresivitu namierenú voči iným mačkám. Niektorí autori jednotlivé typy agresivity označujú podľa vyvolávajúcej príčiny. Určité typy agresivity môžu spolu súvisieť alebo sa môžu navzájom prekrývať.

Agresivita voči ľuďom sa obvykle týka členov konkrétnej domácnosti. Najbežnejšia je agresivita vyvolaná neprimeranou hrou, presmerovaná agresivita a agresivita vyvolaná strachom alebo stresom.

Agresivita ako dôsledok nesprávne nasmerovaného loveckého správania a/alebo neprimeranej hry

Ide o najčastejšie sa vyskytujúci typ agresivity voči členom rodiny. Lovecké správanie nesúvisí len s uspokojovaním hladu, preto sa prvky lovenia môžu objavovať aj u domácich a doma kŕmených mačiek.

Problém sa objavuje hlavne vtedy, keď je mladá mačka väčšinu dňa osamotená, bez vhodných hračiek a primeraného partnera na hru. Útoky na majiteľa sú potom výrazom sociálnej deprivácie mačky.

Majitelia často prispievajú k rozvoju  tohto typu agresivity tým, že s mačaťom hrajú hry podporujúce útoky na ruky a nohy (napr. hýbanie nohami a rukami pod prikrývkou, „behanie“ prstami po koberci, atď.). Keď pri takomto útoku človek reaguje na bolesť jačaním alebo krikom, stimuluje a stupňuje tak loveckú reakciu mačky. Neprimerané fyzické tresty ale aj kričanie situáciu zhoršujú.

Prejavmi predátorskej a hravej agresivity sú: číhanie a útočenie na „korisť“, jej  prenasledovanie, chytanie a hryzenie. Pri predátorskej agresivite je typické, že mačka pri hryzení stláča čeľuste a má vystrčené pazúry, preto riziko poranenia je vysoké. Pri neprimeranej hre a hravej agresivite na rozdiel od iných foriem mačacej agresivity chýba syčanie, jačanie a vrčanie. Pri hryzení väčšinou nedochádza k silnému stisku čeľustí a mača má pri útokoch zatiahnuté pazúry, takže poranenia obvykle nie sú vážne.

Niekedy však môže mača v dôsledku rozrušenia z divokej hry prejsť do predátorskej agresivity, čo zvyšuje riziko poranenia. Nebezpečenstvo predstavujú tieto formy agresivity hlavne pre deti a osoby s oslabeným imunitným systémom.

Presmerovaná agresivita

Tento typ agresivity mačiek je pravdepodobne najnebezpečnejší, dochádza pri nej často k vážnym poraneniam obete. Objavuje sa, keď sa mačka vplyvom nejakého podnetu dostane do stavu agresívneho rozrušenia a nasmeruje svoju agresivitu voči osobe alebo zvieraťu, ktorí nie sú priamou príčinou rozrušenia.

Varovné signály, že mačka je v stave silného rozrušenia, sú:

mňaukanie a vrčanie, nervózne chodenie a švihanie chvostom, zježené chlpy, rozšírené zrenice a pohľad sústredený na podnet. K útoku dochádza, keď sa človek alebo zviera priblížia k takto rozrušenej mačke alebo sa jej dotknú (prípadne ju človek berie na ruky).

Situácia, pri ktorej dochádza k presmerovanej agresivite a k vážnym poraneniam ľudí najčastejšie nastane, keď domáca mačka sleduje vonkajšie mačky z okna a vplyvom toho sa dostane do stavu vysokého agresívneho rozrušenia a frustrácie z toho, že má zamedzený prístup k podnetu.

Ak majiteľ pristúpi k mačke a snaží sa ju upokojiť hladkaním, odstrčiť ju od okna alebo zdvihnúť na ruky, mačka na neho zaútočí. Niekedy mačka zaútočí, aj keď osoba alebo zviera len prechádzajú okolo a mačke nevenujú nijakú pozornosť. 

Agresivita zo strachu a stresu

Keď je mačka vystrašená vplyvom nejakého podnetu a človek s ňou v tom čase chce manipulovať, môže reagovať agresivitou. Častým stimulom je napríklad ošetrenie mačky vo veterinárnej ambulancii.

Agresivita spúšťaná maznaním                                                                                         

O tomto type agresivity sa hovorí, keď mačka, ktorá nie je ani bojazlivá a vystrašená, ani nemá žiadne bolestivé zdravotné ťažkosti, útočí pri hladkaní a inom maznaní. Táto mačka obvykle vyhľadáva pozornosť majiteľa, otiera sa mu o nohy, vyskočí mu do lona, ale po určitom čase maznania znervóznie, je napätá, syčí, začne švihať chvostom, má pritlačené uši k hlave, prípadne dozadu zatiahnuté pysky. Často náhle a neočakávane zaútočí a ujde preč. Problém je zrejme spôsobený zníženým prahom citlivosti, takže mačka toleruje fyzickú interakciu len do určitej  miery.

Agresivita z frustrácie

Môže sa objaviť vtedy, keď mačka nedosiahne požadovanú odmenu, jedlo alebo pozornosť majiteľa, a preto zaútočí. Jedná sa často o vynucovanie si pozornosti.

Agresivita spôsobená bolesťou

Počas manipulácie, ktorá vyvoláva bolesť alebo diskomfort, môže aj pokojná a dobre socializovaná mačka prejavovať agresivitu. Ťahanie za chvost alebo srsť pri česaní, stúpenie na labku, siahanie na  bolestivé miesta, ale aj fyzické trestanie – bitie obvykle vyvolajú u mačky agresívnu reakciu.

Materská agresivita

Prejavy agresivity sa objavia, keď sa ľudia alebo zvieratá priblížia k mačke s mačatami. Tento typ agresivity pravdepodobne súvisí s hormonálnym stavom samice počas laktácie a s prítomnosťou mláďat.

Idiopatická agresivita

Niekedy však mačka napáda členov rodiny bez zjavnej príčiny a jej správanie sa nedá priradiť ku konkrétnemu typu agresivity.

Liečba agresivity mačiek

Postup pri liečbe agresivity závisí od jej typu. Vhodná je modifikácia reakcie mačky na podnet použitím metód desenzibilizácie a kontrapodmieňovania. Medikamentózna liečba (alternatívna alebo chemická) môže pomôcť redukovať reakciu zvieraťa na podnet, na uvoľnenie napätia je užitočný aj feromónový prípravok Feliway. V niektorých prípadoch je účinná kastrácia.

Liečba neprimeranej loveckej a hravej agresivity

Pri riešení neprimeranej loveckej a hravej agresivity sa odporúča zaobstaranie druhej mačky – partnera na hru, najlepšie v rovnakom veku. Majitelia by nemali s mačaťom hrať drsné hry, ktoré provokujú agresivitu.

Uprednostniť treba hračky, pri ktorých mačka nedochádza do kontaktu s rukami alebo nohami majiteľa (hračky zavesené na prúte alebo ťahané na šnúrke, lopty, hračky s obsahom rastliny Kocúrnik mačací/Catnip, rôzne interaktívne hračky a hračky plniteľné maškrtami, laserové ukazovadlo, atď.).

Agresívne správanie pri hre je možné prerušiť nepríjemným zvukom (siréna) alebo prúdom vody zo striekacej pištole, vždy však treba rešpektovať povahu mačky, aby nedošlo k vzniku agresivity zo strachu.

Liečba presmerovanej agresivity

Liečbe presmerovanej agresivity musí predchádzať presná identifikácia podnetu, ktorý agresivitu spúšťa, aby bolo možné situáciám predchádzať. Napríklad, ak agresívne rozrušenie vyvoláva pohľad mačky z okna, je potrebné jej zabrániť, aby sa z okna pozerala (zakrytie okna závesom, znemožnenie prístupu mačky k oknu, a pod.); keď je mačka vysoko rozrušená len vo vonkajšom prostredí, treba ju držať vo vnútri; keď je agresivita nasmerovaná voči inému zvieraťu v dome, treba ich držať v osobitných miestnostiach.

Pri tomto type agresivity je mimoriadne dôležité racionálne zváženie nebezpečnosti situácie. Ak sú útoky mačky časté, nebezpečné a ťažko predvídateľné, prípadne sú v domácnosti deti, staré alebo choré osoby, ktoré sa nevedia mačke vyhnúť, je potrebné nájsť mačke iný vhodnejší domov, prípadne zvážiť jej eutanáziu.

Liečba agresivity zo strachu

Najčastejšie používanými metódami modifikácie správania pri agresivite zo strachu je desenzibilizácia a kontrapodmieňovanie. Mačka sa postupne a kontrolovane vystavuje spúšťaciemu podnetu (napr. cudzí človek, zviera, situácia) najprv zo vzdialenosti, pri ktorej ostáva pokojná. Vzdialenosť sa pomaly a postupne skracuje a súčasne sa mačke dáva za pokojné správanie vysoko žiadaná odmena (jedlo, maškrty, hra). Väčšinou je potrebné pri výcviku použiť postroj a vôdzku, prípadne drôtenú klietku, aby mačka nemohla ujsť. Dôležitá je trpezlivosť a dôslednosť.

Liečba agresivity vyvolanej maznaním

Postup pri riešení agresivity vyvolanej maznaním

• nikdy sa nemaznať s mačkou bezmyšlienkovite, ale sledovať reč jej tela a výraz tváre
• pozorovaním reakcií mačky stanoviť dobu, počas ktorej je schopná tolerovať maznanie bez prejavov napätia   a agresivity
• výcvik s použitím desenzibilizácie a kontrapodmieňovania: začať s maznaním počas kratšej doby ako je doba tolerancie (napr. ak mačka pokojne toleruje maznanie 10 sekúnd, a potom začne byť nervózna, treba začať s 5 sekundami); dobu maznania postupne predlžovať, pokojné správanie mačky odmeňovať; dotýkať sa najprv menej citlivých miest tela, keď si na to mačka zvykne, postupne prejsť aj k citlivejším miestam

Liečba agresivity spôsobenej bolesťou

Podobne aj pri agresivite spôsobenej bolesťou je odporúčané vyhýbať sa manipulácii s mačkou, ktorá má bolestivé ochorenie. Ak je manipulácia kvôli liečbe nevyhnutná, je potrebné zabezpečiť ochranu manipulujúcich osôb, u mačky je možné použiť náhubok alebo ochranný golier. Manipulácia s mačkou však má byť pokojná a jemná, nesmú sa používať fyzické tresty, ale pokojné správanie mačky má byť odmeňované. V prevencii je dôležitá socializácia mačiat a ich navykanie na manipuláciu.

Liečba materskej agresivity

Špeciálna liečba materskej agresivity nie je obvykle kvôli relatívne krátkemu trvaniu nutná. Najrozumnejšie je sa mačke počas tejto doby vyhýbať a nemanipulovať s ňou ani s mačatami. Preventívne opatrenia ako dôsledná socializácia mačky v mačacom veku, jemná manipulácia a kŕmenie z ruky počas gravidity a po pôrode mačky, môžu pomôcť predísť tomuto problému.

Odporúčania pre majiteľov mačiek s prejavmi agresivity:

Aj po zavedení príslušnej liečby je potrebné, aby si majitelia uvedomovali možné riziká súvisiace s držaním agresívnej mačky. Opatrenia na predchádzanie incidentom a zníženie rizika poranenia osôb a zvierat:

• majitelia by mali ovládať reč tela mačky a sledovať výrazy jej  tváre, aby dokázali včas identifikovať možný agresívny konflikt a predišli mu
• mali by sa vyhýbať priamym konfrontáciám s mačkou, ktorá má sklony k agresivite
• nemali by mačku dvíhať na ruky ani ju hladkať na citlivých miestach tela (hlava, brucho), pokiaľ to spúšťa agresívnu reakciu
• ak je manipulácia s agresívnou mačkou nevyhnutná, ľudia by sa nikdy nemali dotýkať mačky holými rukami, ale mali by použiť ochranné pomôcky; pri akejkoľvek manipulácii s mačkou treba využívať náhubok, ochranný golier a mačku treba zabaliť do veľkej osušky
• v situáciách, ktoré spúšťajú agresivitu (príchod návštevy, hra detí, atď.) by mali mačku zavrieť v samostatnej miestnosti alebo v klietke
• nemali by sa dotýkať mačky, ktorá sedí na parapete okna a sleduje mačky/iné zvieratá vonku
• ak je to možné, mali by zabrániť vstupu cudzích mačiek do teritória domácej mačky (riešením sú napr. mačacie dvierka, ktoré vpustia len mačku označenú špeciálnym mikročipom)

• mačke s hravou alebo loveckou agresivitou je potrebné v rámci prevencie pred náhlym nečakaným útokom na majiteľa nasadiť obojok so zvončekom, aby bol jej pohyb pod kontrolou
• pazúry agresívnej mačky by sa mali pravidelne strihať; ako prevencia pred poškriabaním sa môžu použiť špeciálne „puzdrá“ na pazúry, ktoré sa nalepia na ostrihané pazúry mačky

Ak už dôjde k situácii, pri ktorej hrozí útok a poranenie, je dôležité vedieť, ako správne manipulovať s agresívnou mačkou:

• V žiadnom prípade na mačku nekričať ani ju nebiť! Najlepšie je nechať ju, aby sa upokojila, nedotýkať sa jej, nevšímať si ju, odísť, zavrieť dvere na miestnosti.
• Menej rozrušenú mačku možno odlákať chutnými maškrtami, ktoré treba hádzať na zem smerom do miestnosti, kde je možné ju zavrieť na potrebný čas; na rozptýlenie agresívnej mačky je možné použiť aj laserové ukazovadlo.
• Keď je manipulácia s vysoko rozrušenou mačkou nevyhnutná, je potrebné použiť na vlastnú ochranu oblečenie z pevnej látky, s dlhými rukávmi a nohavicami a hrubé kožené rukavice; na odchyt mačky je vhodný veľký uterák, deka alebo rybárska sieť.
• Pri priamych útokoch mačky je možné sa chrániť roztvoreným dáždnikom.
• Mačku treba premiestniť do tmavej miestnosti alebo klietky a nechať ju tam, aby sa upokojila. Potrebná je občasná kontrola správania mačky.

Prevencia agresivity mačiek voči ľuďom

• dôsledná socializácia mačiat vo veku 2 -7 týždňov, návyk mačiat na manipuláciu a primerané hry
• poskytnutie dostatočne motivujúceho prostredia a vhodných hračiek
• realistické očakávania od vzťahu a interakcie s mačkami a rešpektovanie ich typických vlastností a životného štýlu

---

Použitá literatúra:

S.Heath  Aggression in cats, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010

G.Landsberg,W.Hunthausen, L.Ackerman  Feline aggression, Handbook of Behavior Problems of the Dog and Cat, 2006

W.L.Hunthausen  Helping owners handle aggressive cats, www.dvm360.com, 2006

D.F.Horwitz   Handling exercises for an aggressive cat, BSAVA client handouts, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine,  2010

D.F.Horwitz, S.Heath  Avoiding aggression in cats, BSAVA client handouts, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine,  2010

M.Bain  Feline aggression (Proceedings),  www.veterinarycalendar.dvm360.com, 2010

MVDr. Šárka Navarová Agresivita koček vuči majitelum Veterinářství 8/2008

---

Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová

© MVDr. Zuzana Stražanová. Článok môže byť šírený, kopírovaný a používaný iba pre nekomerčné účely, a to len v neskrátenej podobe a s uvedením autorky článku a zdroja s aktívnym odkazom.