• pes-utulok

Najčastejšie poruchy správania u psov a mačiek z útulkov

2017-09-04T00:26:08+00:00 Články, Poruchy správania|

V súčasnosti sú psi a mačky väčšinou považovaní za členov rodiny a ich majitelia sa o nich vzorne starajú a zabezpečujú im dobré životné podmienky. Stále je však dosť takých ľudí, ktorí si neuvedomujú zodpovednosť za vlastnenie zvieraťa, a ľahko sa ho zbavia vyhodením na ulicu alebo umiestnením do útulku. Odchod do zahraničia, zhoršené bytové alebo finančné podmienky, či choroba majiteľa sú častými dôvodmi na zrieknutie sa zvieraťa. Ďalšou kategóriou sú majitelia, ktorí sa už nevládzu starať o zviera, ktoré má nejaký zdravotný problém alebo problém so správaním, a za riešenie považujú jeho umiestnenie do útulku.

macka-utulok

Ilustračná fotografia – zdroj: Internet

Útulky pre psov a mačky sú dlhodobo preplnené a ich prevádzkovatelia bojujú so zlou finančnou situáciou a často nevyhovujúcimi priestormi, preto je naozaj chvályhodné, ak sa niekto namiesto kúpy psíka alebo mačičky od chovateľa rozhodne osvojiť si zvieratko z útulku. Zvieratko tak získa šancu na nový lepší život a často je to dokonca jeho záchrana pred utratením.

Avšak tento čin by nemal byť zrealizovaný bez dôkladného zváženia situácie. Adopciou zvieraťa z útulku nový majiteľ na seba berie záväzok a zodpovednosť najmenej na 10 rokov. Ak si unáhlene vyberie zviera, ktoré nie je pre neho vhodné, vrátením do útulku môže prehĺbiť a zhoršiť jeho problémové správanie.

Adopcia predstavuje aj určité riziká, na ktoré treba brať ohľad:

  • ak si adoptujete šteňa neznámeho pôvodu, neviete vopred takmer nič o jeho budúcich vlastnostiach – nie je jasné, aký veľký bude pes v dospelosti, aký bude mať temperament, prípadne pre aké ochorenia má predispozíciu;výhodou adopcie šteňaťa zase je, že ešte nemá zakorenené nesprávne návyky a rozvinuté poruchy správania, takže je možné ho hneď od začiatku správne vychovávať a primerane cvičiť
  • ak si adoptujete dospelého psa, môže mať rôzne (aj skryté) zdravotné problémy alebo problémy so správaním (pri týchto zvieratách nie je vždy známe a jasné, či sa ocitli v útulku preto, lebo sa ich majiteľ vzdal kvôli problémovému správaniu, alebo majú poruchy správania v dôsledku pobytu v útulku);výhodou oproti adopcii šteňaťa je, že je zrejmá veľkosť a vzhľad psa, a ak sa jedná o čistokrvné plemeno alebo jeho kríženca, dajú sa predpokladať aj jeho vlastnosti a prípadná predispozícia pre choroby; ak dospelý pes pred umiestnením do útulku absolvoval výcvik poslušnosti a čistotnosti, je to výhoda pre nového majiteľa

Tak ako pri zaobstarávaní si akéhokoľvek zvieraťa, nielen z útulku, by mala celá rodina najprv zvážiť, či sú v konkrétnej domácnosti vhodné podmienky na držanie zvieraťa a na primeranú starostlivosť.

To napríklad znamená, či je v domácnosti dostatok priestoru, či bude mať kto chodiť so psom von, či sa mu bude mať kto venovať, ale aj či budú v rodinnom rozpočte prostriedky na pravidelné zabezpečenie krmiva a iných potrieb, na poplatky a veterinárne ošetrenia.

Dôležitá je aj odpoveď na otázku: „Budeme mať dostatok trpezlivosti, času a snahy riešiť prípadné zdravotné problémy zvieraťa alebo jeho problémy so správaním?“ Ak je odpoveď záporná, je lepšie si kúpiť čistokrvné šteňa (mača) od renomovaného chovateľa.

Keď ste sa jednoznačne rozhodli pre zviera z útulku, je dobré sa držať nasledovných rád:

  • Na návštevu útulku sa treba vopred pripraviť a rezervovať si na ňu dostatok času.
    Odporúča sa urobiť si aspoň približný zoznam požiadaviek na zviera (veľkosť, vek, pohlavie, druh srsti, temperament, atď.)
  • Pri výbere zvieraťa nie je dobré sa unáhliť a niekedy je nutné návštevu zopakovať.
    Snahou pracovníkov útulku samozrejme je, aby čo najviac zvierat bolo adoptovaných do dobrých rodín, nenechajte sa však ovplyvňovať a neberte si pre vás nevhodné zviera len preto, aby ste ich nesklamali.
  • Zvieratko si vyberajte nielen očami a srdcom, ale aj rozumom (napríklad zaneprázdnený človek bývajúci v garsónke by si určite nemal vybrať veľkého temperamentného psa s bohatou srsťou, ktorý nadmerne šteká)
pes-utulok

Ilustračná fotografia – zdroj: Internet

  • Pri výbere zvieraťa je určite nutné komunikovať s personálom útulku a pýtať sa na dôležité údaje:

• základné informácie o zvierati (napr. aká je jeho povaha a temperament, či bolo vyšetrené veterinárnym lekárom, očkované, odčervené a kastrované, atď.)
• ako sa zviera dostalo do útulku (napr. majiteľ sa odsťahoval/zomrel, vzdal sa zvieraťa kvôli zdravotným problémom alebo problémovému správaniu zvieraťa, zviera bolo nájdené/odchytené a teda jeho pôvod je neznámy, atď.).
• ako dlho je zviera v útulku, či už bolo adoptované a vrátené; ak áno, z akého dôvodu
• či zviera má nejaké zjavné zdravotné problémy alebo poruchy správania a aké
• či boli tieto problémy liečené a ako, s akým výsledkom
• ak máte už doma iného psa alebo mačku, informujte sa vopred, ako sa pes znáša s inými zvieratami

Keď ste si vybrali zvieratko, ktoré spĺňa vaše požiadavky, venujte mu bližšiu pozornosť. Aj keď je pobyt v útulku pre zviera veľmi stresujúci a jeho správanie môže byť z toho dôvodu do istej miery skreslené, zamerajte sa na sledovanie jeho prejavov vo vašej prítomnosti.

Vylúčte psa, ktorý reaguje agresivitou, nadmernou bojazlivosťou alebo vás úplne ignoruje a uprednostnite psov, ktorí sú priateľskí.

Pozorujte zviera najprv v koterci/klietke, a ak je to možné, požiadajte personál útulku o krátku prechádzku so psom v rámci areálu. Počas prechádzky máte možnosť zistiť nielen to, ako sa pes správa k vám a iným ľuďom, ako reaguje na dotyk a oslovenie, ale aj či ovláda chôdzu na vôdzke, prípadne nejaké povely poslušnosti, alebo prejavuje nejaké problémové správanie (napríklad nadmerné štekanie).

Aj keď by zvieratá, ktoré prejavujú agresivitu, nemali byť vôbec ponúkané na adopciu, všímajte si signály svedčiace o agresivite. Sledujte reč tela a výraz tváre, a aby ste otestovali reakciu psa, pozerajte mu priamo do očí.

Pes, ktorý pri priamom očnom kontakte vrčí, cerí zuby, alebo prejavuje iné znaky agresivity, nie je vhodný pre neskúseného majiteľa alebo do rodiny s deťmi. Vhodnejší je pes, ktorý sklopí alebo odvráti pohľad, prípadne prejavuje sympatie vrtením chvosta, olizuje ruky alebo si ľahne na chrbát (prejavy podriadenosti).

Ak sú v rodine deti, je dobré ich zobrať do útulku so sebou, aby bolo možné zistiť, ako daný pes reaguje na deti. V prípade, že reaguje agresívne alebo so strachom, nie je vhodný k deťom. Vo všeobecnosti sa k mladším deťom odporúča kastrovaná sučka stredného plemena a miernou povahou.

  • Spolu s rozhodnutím osvojiť si zviera z útulku by sa mal budúci majiteľ vopred pripraviť na jeho príchod do domácnosti. Je vhodné mať plán na výchovu a výcvik psa, spoločné hry a iné aktivity, pretože zavedením pravidelného predvídateľného režimu a výcvikom poslušnosti je možné predísť mnohým prejavom problémového správania.

Mentálna stimulácia (rôzne hry, interaktívne a motivačné hračky a „úlohy na riešenie“) a fyzická stimulácia (prechádzky, behanie, agility, atď.) psa sú tiež veľmi užitočným nástrojom pri prevencii aj riešení porúch správania. Pri výcviku je dôležité nepoužívať fyzické tresty ale využívať metódu pozitívneho posilnenia, t.j. psa za dobré správanie chváliť a odmeňovať.

  • Ak má zviera z útulku nejaké problémové správanie, je potrebné ho začať okamžite riešiť, pretože čím dlhšie problém trvá, tým ťažšie sa odstraňuje. Menej závažné problémy je možné konzultovať so skúseným cvičiteľom, ale rozvinutá porucha (kde je väčšinou nevyhnutná aj medikamentózna liečba) vyžaduje intervenciu veterinárneho lekára, najlepšie špecialistu na poruchy správania.

Niektoré útulky poskytujú pomoc a poradenskú službu novým majiteľom aj po adopcii, preto je hlavne v prípade, ak bolo zviera adoptované s poruchou správania diagnostikovanou a riešenou už v útulku, rozumné ostať s pracovníkmi útulku v kontakte.

Pretože problémy so správaním sú v celkovej populácii zvierat (teda nielen v útulkoch) pomerne časté, vyskytujú sa dosť často aj u zvierat adoptovaných z útulkov.

Najčastejšie pozorované problémy u psov sú: bojazlivosť, agresivita súvisiaca so zdrojmi, nečistotnosť, separačná úzkosť, neposlušnosť a nadmerné štekanie, menej často sa vyskytuje nutkavé správanie. U mačiek je to špinenie v dome, agresivita a bojazlivosť, ale aj deštruktívnosť (najčastejšie škrabanie nábytku).

Niektorí jedinci môžu mať poruchy správania, ktoré sa prejavia až po nejakom čase pobytu v novej rodine. Dva až štyri týždne od adopcie je zviera pokojné a tiché, potom sa uvoľní a začne sa správať „normálne“, čo však neznamená, že to je pre majiteľa prijateľné. Môže sa správať deštruktívne alebo je hyperaktívne a nedisciplinované.

Samozrejme, nie všetky zvieratá pochádzajúce z útulku musia mať nejaké problémy, väčšinou sa po príchode do nového domova bez problémov prispôsobia a stanú sa z nich skvelí spoločníci.

Bojazlivosť

Dalo by sa predpokladať, že zviera po prinesení z útulku do nového domova bude prejavovať obrovskú radosť. Niektorí jedinci však reagujú vystrašene (hlavne ak v predošlom živote zažili niečo traumatizujúce), trasú sa, zaliezajú a vyhýbajú sa kontaktu s novým majiteľom, odmietajú jesť a niekedy môžu byť zo stresu a strachu až agresívni.

Bojazlivejšie zvieratko preto treba spočiatku umiestniť do prepravky, pelieška alebo klietky niekde v ústraní, kde nebude rušené a bude si môcť postupne na novú situáciu zvyknúť. Na toto miesto mu treba dať aj misku s vodou a jedlom, prípadne motivačnú hračku naplnenú maškrtami.

V žiadnom prípade netreba zviera nútiť ku kontaktu násilím, najlepšie je si ho nejakú dobu nevšímať a nechať ho, aby sa samo osmelilo a vyhľadalo spoločnosť majiteľa. Keď sa zviera priblíži k majiteľovi, ten by nemal robiť prudké gestá, ani by nemal hlasno prejavovať nadšenie, aby ho nevystrašil. Za primerané správanie treba zviera vždy odmeniť.

skrysa

Ilustračná fotografia – zdroj: Internet

Tento postup treba použiť aj keď zviera nepochádza z útulku, ale bolo nájdené a nálezca má v úmysle si ho nechať. V tomto prípade treba vždy v prvom rade myslieť na bezpečnosť ľudí, hlavne detí, t.j. manipulovať s neznámym zvieraťom s maximálnou opatrnosťou. Na mieste je aj neodkladné vyšetrenie zvieraťa u veterinárneho lekára, aby sa vylúčila možnosť prenosu infekčných a parazitárnych ochorení na ľudí, prípadne iné zvieratá v domácnosti.

V mnohých prípadoch sa problém s bojazlivosťou vyrieši láskavým a trpezlivým prístupom, ale niekedy je nutné vyhľadať pomoc veterinárneho lekára. Pretrvávajúce poruchy správania, ako je strach zo zvukov a strach z rozličných situácií, je často nutné riešiť medikamentózne a modifikáciou správania.

Agresivita pri ochrane zdrojov (najčastejšie jedla)

Najrizikovejšia z hľadiska bezpečnosti je agresivita voči ľuďom, preto by psi a mačky s takými prejavmi (alebo ich náznakmi) rozhodne nemali byť daní na adopciu neskúseným majiteľom alebo do rodín s deťmi!

agresivny-pes

Ilustračná fotografia – zdroj: Internet

Niektorí psi boli umiestnení do útulku kvôli agresivite, ale iní, pôvodne neagresívni psi, sa tam naučili, že keď chcú nejaké jedlo, musia si ho vybojovať a strážiť vrčaním, štekaním, skákaním na konkurenta, či jeho pohryzením.

Toto správanie môže pretrvávať aj v novom domove, pretože pes nevie, že mu už jedlo nikto nevezme, a nemusí sa týkať len jedla, ale aj iných zdrojov (miesto na odpočinok, hračky, kosti, žuvacie maškrty, pozornosť majiteľov).

Psi, ktorí sa v útulku museli deliť o pozornosť ľudí s inými psami, si môžu po osvojení „privlastniť“ svojho nového majiteľa. To sa prejavuje jeho strážením pred inými psami, ostatnými členmi rodiny alebo hosťami.

V niektorých prípadoch je riešenie relatívne jednoduché:

  • psa s týmto správaním treba kŕmiť najlepšie v osobitnej miestnosti alebo aspoň v ústraní a pri jedení ho nevyrušovať, nepribližovať sa k nemu ani na neho nesiahať; niektorí psi časom zistia, že im jedlo nikto nezoberie a prestanú si ho chrániť
  • psom, ktorí si agresívnym správaním chránia zdroje, treba zabrániť nekontrolovanému prístupu k týmto zdrojom, t.j. odložiť hračky, maškrty a ostatné chránené predmety z dosahu psa
  • pri strážení majiteľa je nutné znížiť intenzitu jeho kontaktov so psom, napr. nedvíhať ho na ruky, nedovoliť mu sedieť v lone, nehladkať ho príliš často a bezdôvodne, istú dobu ho ignorovať, atď.
  • nápomocný je výcvik poslušnosti psa a zavedenie programu „Nič nie je zadarmo“

Prípady s výraznejšími prejavmi agresivity musia byť odborne riešené, podrobnejšie sa touto problematikou zaoberá článok o agresivite psov.

Separačná úzkosť a vynucovanie si pozornosti majiteľa

Strach z odlúčenia od majiteľa a vynucovanie si jeho pozornosti je jedným z najčastejších problémov „útulkových“ psov (u mačiek sa vyskytuje zriedkavejšie).

Prejavuje sa počas neprítomnosti majiteľa vokalizáciou (štekaním, kňučaním, zavýjaním), deštruktívnosťou (ničením dverí, okien, nábytku a vecí majiteľa) a špinením (močením a trúsením) v byte.

separacna-uzkost

Ilustračná fotografia – zdroj: Internet

Mierne prejavy sa dajú vyriešiť zavedením pravidelného a predvídateľného režimu a výcvikom poslušnosti. Mentálnou a fyzickou stimuláciou psa sa predchádza nude a frustrácii psa, ktoré môžu viesť k deštruktívnej činnosti.

V niektorých prípadoch je počas neprítomnosti majiteľa nutné umiestnenie psa v klietke (pes však musí byť na pobyt v klietke najprv naučený), pomôcť môže aj adopcia ďalšieho zvieraťa (pes, mačka, králik), ktoré robí psovi spoločnosť.

Úporné prípady separačnej úzkosti však väčšinou vyžadujú behaviorálnu a medikamentóznu liečbu.

Nadmerné vynucovanie si pozornosti (neustále prenasledovanie majiteľa, vyskakovanie do lona, tlačenie sa k nohám, olizovanie majiteľa, atď.) vyžaduje zavedenie špecifických opatrení, ktoré boli popísané v článku Vynucovanie si pozornosti a žobranie pri stole. Najdôležitejším opatrením je ignorovanie nežiaduceho správania.

Špinenie vo vnútri

Aj pes, ktorý absolvoval výcvik čistotnosti a má správne návyky, môže po príchode do nového prostredia značkovať. Osvojený pes má v novom domove snahu všetko oňuchať a zanechať na vhodných miestach svoje značky.

Mierne prejavy sa dajú riešiť prerušením činnosti nepríjemným zvukom alebo postriekaním psa vodou. Tento postup treba použiť len v tom prípade, že sa podarí prichytiť psa pri čine. Značky treba vždy dôkladne vyčistiť špeciálnym enzymatickým čističom.

U psov, ktorí neboli nikdy cvičení na čistotnosť, treba hneď začať s výcvikom. Aj keď je pes dospelý, treba s ním chodiť von spočiatku každé dve hodiny ako so šteňaťom. Špinenie vonku treba vždy výdatne pochváliť a odmeniť, za pošpinenie sa vo vnútri ale psa netrestať, pokiaľ nie je prichytený priamo pri čine.

Nepoužívať fyzické tresty ako je bitie, trasenie psa za kožu na krku, namáčanie ňufáka psa do exkrementov, tento spôsob trestania totiž môže u psa vyvolať strach a agresivitu.

Podrobnejšie sa problematike neprimeraného vylučovania venujú články Neprimerané vylučovanie a značkovanie psov a Neprimerané močenie a vylučovanie mačiek.

Záver:

Cieľom tohto článku rozhodne nie je odstrašiť a odradiť potenciálnych záujemcov o adopciu zvieraťa z útulku. Článok poukazuje na vážnosť takého rozhodnutia a na nutnosť zodpovedného prístupu k nemu, a upozorňuje na možné riziká spojené s adopciou zvieraťa z útulku.

Len dostatočnou informovanosťou je možné predísť frustrácii ľudí z problémového zvieraťa nevhodného pre dané prostredie a frustrácii zvieraťa, ktoré sa kvôli tomu opätovne stalo nechceným a nepohodlným.

Len zodpovedným prístupom je možné zabezpečiť obojstrannú spokojnosť – spokojného majiteľa, ktorý našiel vďačného zvieracieho priateľa a spokojné zviera, ktoré našlo nový domov plný lásky a porozumenia.


Použitá literatúra:

S.Segurson Managing and rehoming the rescue dog and cat, BSAVA Manual of
Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
S.Segurson Adopting a rescue dog: the pros and cons, BSAVA Manual of
Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
S.Segurson The newly adopted rescue dog: preventing problems, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
K.D.Davis Adopting A Shelter Dog, www.veterinarypartner.com
R.Hart What About Dogs from Dog Shelters? 2008 www.training-dogs.com


Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová

© MVDr. Zuzana Stražanová. Článok môže byť šírený, kopírovaný a používaný iba pre nekomerčné účely, a to len v neskrátenej podobe a s uvedením autorky článku a zdroja s aktívnym odkazom.