V posledných desaťročiach došlo vo svete aj u nás k výraznému nárastu počtu chovaných psov a mačiek, zmenili sa podmienky a účel ich držania, a zmenil sa aj charakter vzťahov medzi majiteľom a zvieraťom. Psi a mačky sú dnes držaní väčšinou ako spoločníci, sú členmi rodiny a domácimi miláčikmi.
Majitelia sú s nimi v tesnom kontakte, takže si všímajú nielen ich fyzické problémy a ochorenia, ale aj ich psychickú nepohodu a prípadné odchýlky v správaní. Čoraz viac majiteľov následne žiada svojho veterinárneho lekára, aby ich zvieraťu pomohol aj s týmto problémom.
Uvedené skutočnosti viedli k vzniku a rozvoju nového odvetvia v rámci veterinárnej medicíny, tzv. behaviorálnej medicíny, ktorá sa zaoberá diagnostikou, liečbou a manažmentom porúch správania zvierat.
Pod pojmom “poruchy správania“ rozumieme typy správania, ktoré nezodpovedajú bežnému správaniu zvieraťa v určitých konkrétnych situáciách.
Niektoré typy problémového správania však vôbec nemusia byť poruchami, ale sú prirodzeným správaním zvieraťa, ktoré však chovateľa ruší alebo si ho neželá (napr. štekanie je normálnou súčasťou komunikácie psov, ale v panelákovom byte môže spôsobiť problémy so susedmi.)
Problémové správanie veľmi často zapríčiní, že sa majitelia svojich zvierat zrieknu – dajú ich do útulku, žiadajú ich utratenie alebo ich jednoducho vyhodia na ulicu.
Ilustračná fotografia – zdroj: Internet
Poruchám správania sa však dá predchádzať a situácia nemusí dôjsť až tak ďaleko – prevencia je oveľa ľahšia, bezpečnejšia a úspešnejšia ako ich liečba. Dôležitou podmienkou predchádzania problémom ale je, aby sa súčasní aj budúci majitelia zvierat v tejto oblasti primerane vzdelávali a získané vedomosti využili pri formovaní správania ich zvieraťa.
V prvom rade by mali pochopiť, že vlastnenie zvieraťa neznamená starať sa len o jeho fyzické zdravie a fyzické potreby, ale musia uspokojiť aj jeho sociálne potreby a zabezpečiť mentálne zdravie. Mnohí ľudia sa totiž mylne domnievajú, že zvieraťu stačí dať pravidelne jesť, ísť s ním na pár minút von, občas sa s ním pohrať a ostatné sa vyrieši „samé od seba“.
V súčasnosti je najmä pri chove psov v bytoch časté, že sú od skorého veku viac v spoločnosti ľudí ako v spoločnosti psov, takže považujú za svojich „príbuzných“ majiteľov. Spoločnosť psov nevyhľadávajú alebo sa jej dokonca vyhýbajú.
Ilustračná fotografia – zdroj: Internet
Vzniká často až patologická väzba psa na majiteľa a často si aj majitelia vytvárajú neprimeraný vzťah k psovi – správajú sa k nemu ako k dieťaťu, venujú mu nadmernú pozornosť, všetko mu dovolia, ale nič od neho nechcú a nestanovia mu jednoznačné pravidlá, čo sa smie a čo nesmie.
Výsledkom je rozmaznaný a neposlušný pes, ktorý manipuluje členmi rodiny, alebo naopak neistý a málo sebavedomý pes, ktorý vyžaduje neustálu spoločnosť a kontakt s majiteľmi. Pravdepodobnosť, že sa u takého zvieraťa vyvinie strach z odlúčenia, strach zo zvukov alebo rozličných situácií (búrka, návšteva veterinárnej ambulancie), nutkavé správanie, agresivita (aj agresivita zo strachu) alebo iná porucha správania, je vysoká.
Medzi mnohými majiteľmi stále pretrváva názor, že výchova a výcvik sa týka len služobných a pracovných psov, ale pravdou je, že aj malé bytové plemená (napr. yorkšírsky teriér) by mali byť vychovávané a mali by mať aspoň základný výcvik poslušnosti.
Poruchy správania môžu mať viaceré príčiny.
Môže sa jednať o prejavy niektorých chorobných stavov (napr. agresivita pri bolesti, močenie v byte pri zápaloch močových ciest), častým dôvodom je nedostatočná socializácia šteniat a mačiat v prvých mesiacoch života a chýbajúca výchova a výcvik.
Aj predchádzajúca zlá skúsenosť (napr. útok iného psa na šteňa môže spôsobiť jeho trvalý strach zo psov), zlé životné podmienky, dlhodobý stres a nedostatok pohybovej aktivity môžu viesť k problémovému správaniu.
V neposlednom rade môže byť dôvodom neuvedomelé posilňovanie a odmeňovanie nežiaduceho správania majiteľom (napr. ak majiteľ hladká psa, ktorý vrčí a šteká, podporuje tak jeho agresivitu).
Najčastejšie poruchy správania psov a mačiek sú:
agresivita voči ľuďom a zvieratám, strach (z búrok a ohňostrojov, z osôb, zvierat, vecí, situácií, strach zo samoty, atď.), močenie a trúsenie na nežiaducich miestach v dome a stereotypné správanie (napr. naháňanie chvosta, olizovanie labiek), ale často je potrebné riešiť aj nadmerné štekanie, škrabanie nábytku, požieranie výkalov či neposlušnosť a vynucovanie si pozornosti.
Liečba porúch správania musí byť komplexná a patrí do rúk veterinárneho lekára.
Využívajú sa špecifické metódy na úpravu správania, liečba klasickou aj alternatívnom medicínou a potrebné je aj obohatenie prostredia zvieraťa (primeraná fyzická a mentálna stimulácia).
Pri riešení porúch správania zvierat je nevyhnutná aj aktívna spolupráca majiteľa.
Zodpovedným prístupom k vlastneniu zvieraťa môžu majitelia väčšinou predísť vzniku porúch správania. Vzťah medzi nimi a zvieraťom tak splní očakávanú úlohu – vzájomné si poskytovanie pozornosti, radosti, lásky a opory.
Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová
© MVDr. Zuzana Stražanová. Článok môže byť šírený, kopírovaný a používaný iba pre nekomerčné účely, a to len v neskrátenej podobe a s uvedením autorky článku a zdroja s aktívnym odkazom.
