Spôsob držania psov sa v posledných desaťročiach výrazne zmenil, hlavne psi chovaní v bytoch sú viac členmi rodiny ako spoločenskými zvieratami, majitelia k nim niekedy pristupujú dokonca ako k deťom a rozmaznávajú ich. Tento vzájomný vzťah je natoľko intenzívny a silný, že často spôsobí zvýšenú závislosť psa od majiteľa. V situáciách, keď má pes po odchode majiteľa ostať doma sám, sa táto silná väzba na majiteľa môže prejavovať problémovým správaním. Majiteľa často na toto správanie upozornia susedia, ktorí sa sťažujú na intenzívne štekanie psa, alebo nález zničených vecí po návrate domov.
Opakované a stupňujúce sa problémy súvisiace s týmto správaním môžu niekedy vážne narušiť puto človek – zviera a frustrovaný majiteľ môže situáciu riešiť umiestnením psa do útulku a v krajnom prípade žiadať jeho utratenie. Ak sa však toto problémové správanie začne riešiť a liečiť včas, šance na zlepšenie stavu alebo vyliečenie sú pomerne vysoké. Samozrejme, majiteľ musí počítať s tým, že liečba porúch správania je veľmi náročná na čas, trpezlivosť a energiu a majiteľ sa na nej musí sám aktívne podieľať.
Separačná anxieta – strach z odlúčenia
Je to vážna porucha správania, ktorá sa prejavuje vtedy, keď má pes zamedzený prístup k členom rodiny. Typickým kandidátom na túto poruchu je väčšinou pes s mierne úzkostným temperamentom, ktorý je na majiteľa extrémne citovo naviazaný, je nesamostatný, málo sebavedomý a neistý. Keď je majiteľ doma, pes ho neustále prenasleduje, alebo z neho aspoň nespustí oči. Často si vynucuje jeho pozornosť štuchaním ňufákom alebo labkou, kňučaním a štekaním, pýta sa na ruky a snaží sa majiteľovi vyskočiť do lona, alebo sa ho aspoň dotýkať.
Problémové správanie sa často začne prejavovať po určitom období, keď bol so psom stále niekto doma (prázdniny, choroba alebo nezamestnanosť majiteľa, atď.). Po návrate majiteľov do práce alebo školy pes náhle ostáva časť dňa osamote, čo u neho môže spustiť stres a úzkosť. U niektorých psov sa problém vyskytne, aj keď je majiteľ doma, ale pes je zatvorený v inej miestnosti a nemá k majiteľovi prístup. Ďalšími dôvodmi na vznik poruchy sú: zmena denného režimu majiteľa alebo zmena jeho sociálnych vzťahov (nové dieťa, partner, zviera), presťahovanie sa do nového domu, u starších zvierat môže súvisieť so zmenami v mozgu v dôsledku starnutia. Niektorí psi nereagujú na pravidelné odchody majiteľa do práce, ale stres a úzkosť u nich vyvolá občasný odchod majiteľa večer.
Najvýraznejším a najčastejším typom problémového správania súvisiaceho s odlúčením je tzv. separačná úzkosť. Súčasne s touto poruchou pes môže prejavovať aj iné typy problémového správania, napr. strach z búrok a ohňostrojov, nutkavé správanie, agresivita zo strachu.
Hlavnými príznakmi úzkosti z odlúčenia sú deštruktívnosť, vokalizácia a špinenie v dome, ktoré sa prejavujú obvykle počas prvých 5-30 minút po odchode majiteľa z domu ( vtedy je pes najviac rozrušený a vystresovaný), ale pes s nimi môže začať aj počas príprav majiteľa na odchod. Ďalšími prejavmi, ktoré sa vyskytujú väčšinou ešte počas prítomnosti majiteľa v dome, sú nepokojné prechádzanie sa, prenasledovanie majiteľa, triaška, dychčanie, slinenie až zvracanie a hnačka, alebo naopak skleslosť, neochota k pohybu, odmietanie maškŕt, atď. Tieto prejavy sú dôsledkom toho, že pes sa časom naučí rozpoznať tzv. signály odchodu, čiže opakované úkony, ktoré majiteľ zvykne robiť pred odchodom z domu ( zoberie kľúče, tašku, obuje sa, oblečie si kabát, atď.). Podľa týchto signálov pes vie, že sa blíži odchod majiteľa a on zostane sám, čo u neho vyvoláva stavy úzkosti.
» Deštruktívnosť sa prejavuje ničením (hryzením alebo škrabaním) zariadenia bytu alebo osobných vecí majiteľa. Cieľom ničenia sú najčastejšie vchodové dvere, okná, žalúzie (keďže súvisia s odchodom majiteľa), gauč, na ktorom majiteľ zvykne sedieť, alebo jeho osobné veci- šaty, topánky, knihy ( tieto predmety na sebe majú „pach“ majiteľa). Niekedy môže pes toto správanie nasmerovať aj proti sebe a nadmerne si líže časti tela, hryzie si chvost, atď., alebo sa môže vážne poraniť pri pokusoch o útek z uzatvoreného priestoru.
Niektorí majitelia sa domnievajú, že toto správanie psa má byť „pomsta“ za to, že ho nechali samého doma, a že pes „veľmi dobre vie, že urobil zle“. Motívom pre toto správanie je však úzkosť, strach a stres zo samoty a odlúčenia od osoby, na ktorú je nadmerne naviazaný. Stavy úzkosti môžu byť ešte výraznejšie, keď pes počas samoty zažije nejaký nepríjemný zážitok, napr. búrku alebo hluk z rekonštrukcie bytu u susedov.
» Vokalizácia sa demonštruje hlasovými prejavmi ako je kňučanie, prenikavé štekanie, zavýjanie.
» Špinenie (močenie a trúsenie) v dome je najčastejšie lokalizované na miestach v blízkosti vchodových dverí. Psi väčšinou močia alebo trúsia krátko po majiteľovom odchode, niekedy dokonca aj vtedy, keď s nimi bol majiteľ chvíľu predtým vonku ( čo majitelia tiež často považujú za „trucovanie“).
Uvedené príznaky sa môžu objaviť aj z iných príčin ako je úzkosť z odlúčenia, preto je pred stanovením diagnózy vždy nutné dôkladné klinické a laboratórne vyšetrenie zvieraťa a zváženie možnosti zdravotných problémov alebo iných porúch správania ( napr. močenie v dome pri ochorení močových ciest, deštruktívnosť – hryzenie vecí pri výmene chrupu, poruchy správania starých zvierat v dôsledku starnutia mozgu, tzv. Syndróm kognitívnej dysfunkcie, atď.)
Diagnóza
Pri stanovení diagnózy sa vychádza z podrobnej anamnézy a špecifického vyšetrenia porúch správania. Informácie sú získané rozhovorom s majiteľom psa a z dotazníka, ktorý majiteľ podrobne vyplní.
Pre úzkosť z odlúčenia sú typické:
- prejavy nadmernej závislosti psa od majiteľa
- prejavy strachu a úzkosti pri odchode majiteľa
- deštruktívnosť, vokalizácia, špinenie a ďalšie prejavy počas neprítomnosti majiteľa
- prehnané vítanie majiteľa po jeho návrate domov
Nevyhnutnou súčasťou diagnostiky je aj klinické a laboratórne vyšetrenie, aby sa vylúčili možné zdravotné príčiny problémového správania.
Výrazne pomôcť môže aj audio/videonahrávka urobená počas neprítomnosti majiteľa doma
(má význam aj neskôr pri hodnotení efektu liečby).
Manažment a liečba separačnej úzkosti
Na úspešné zvládnutie problému je potrebné zaviesť a dodržiavať celý komplex postupov a opatrení, s použitím medikamentóznej liečby alebo bez nej.
- Upraviť vzťah majiteľa a psa a znížiť tak závislosť psa od majiteľa
- Naučiť psa, aby nereagoval na signály odchodu, aby ostal pokojný a uvoľnený a toleroval neprítomnosť majiteľa bez pocitov strachu a úzkosti. Používajú sa rôzne techniky modifikácie správania.
- Zaviesť pokojné a tiché príchody a odchody, nelúčiť a nevítať sa so psom „búrlivo“, prípadne pred odchodom a po príchode psa ignorovať 15 minút, kým sa neupokojí.
- Nepoužívať žiadne fyzické tresty ani kričanie, dohováranie rozrušeným hlasom, či hrozenie prstom.
- Obohatenie prostredia psa – zvýšenie fyzickej a psychickej stimulácie. Rozptýlenie psa počas samoty.
- Medikamentózna liečba:
Samotná nie je dostatočne účinná, vždy musí byť spojená s modifikáciou správania, úpravou vzťahov s majiteľom a úpravou režimu a prostredia psa.
Pri miernych a stredne ťažkých problémoch, u starých zvierat a zvierat s ochorením srdca a obličiek je možné podávať homeopatiká alebo Bachove kvetové esencie, nápomocné môžu byť aj feromónové difuzéry a spreje, alebo doplnky výživy.
V ťažkých stavoch, kedy sú prejavy úzkosti veľmi výrazné, alebo u pacientov, ktorí nereagujú uspokojivo na výcvik, techniky modifikácie správania alebo alternatívnu liečbu, je potrebné použiť psychofarmaká – táto liečba patrí výhradne do rúk veterinárneho lekára a malo by jej predchádzať dôkladné klinické a laboratórne vyšetrenie zvieraťa. Počas liečby je potrebné pravidelne kontrolovať zdravotný stav pacienta, keďže tieto lieky môžu mať nežiaduce vedľajšie účinky.
V prípade výskytu iných súbežných porúch správania je potrebné aj tieto primerane riešiť.
- Pravidelné kontroly:
Pri riešení porúch správania sú pravidelné kontroly nevyhnutné. Posúdi sa pri nich efekt liečby a navrhnutých postupov a opatrení. V prípade nedostatočnej odozvy u zvieraťa je potrebné upraviť postupy modifikácie správania, prípadne zmeniť typ lieku.
Ilustračný obrázok – deštruktivita pri separačnej úzkosti, Zdroj: internet
Ilustračný obrázok – deštruktivita pri separačnej úzkosti, Zdroj: internet
Popis prípadu
Pes, samec, kríženec „Dusty“ a kastrovaná samica kríženca „Cony“, sú držaní od šteňacieho veku v byte ako spoločníci, bez dostatočnej socializácie a výcviku základnej poslušnosti, bez stanovenia jasných pravidiel, t.j. „môžu všetko, nemusia nič“. Majitelia im venujú nadmernú pozornosť formou maznania a hier, psi môžu vyskakovať na nábytok a spať v posteli. Majitelia vždy reagujú na vynucovanie si pozornosti a vždy splnia požiadavky psov.
Po odchode majiteľov obaja psi kňučia, štekajú a zavýjajú pri dverách, rozhrýzli diaľkový ovládač a roztrhali toaletný papier. Pes sa príležitostne vyšpiní pri dverách, u sučky bol pozorovaný aj strach z detí a cudzích ľudí.
Keďže problémy s vokalizáciou, deštruktívnosťou a špinením sa vyskytovali výlučne po odchode majiteľov z bytu, majiteľom boli odporúčané postupy na riešenie separačnej úzkosti, t.j. :
- znížiť nadmernú závislosť psov od majiteľov
- naučiť psov, aby nereagovali na signály odchodu, postupný nácvik odchodov
- príchody a odchody bez zbytočného rozruchu, pokojné lúčenia a vítania
- pred odchodom psi dostanú motivačné hračky naplnené maškrtami alebo kúskami jedla
- keďže u psov neboli zistené výrazné prejavy úzkosti, boli im podávané Bachove esencie
Zavedenie programu na zníženie závislosti psov od majiteľov, pravidelný režim, zvýšenie pohybu na prechádzkach a Bachove esencie pôsobiace na emócie psov, viedli k postupnému vymiznutiu vokalizácie. Deštruktívnosť ani špinenie v dome sa už neopakovali. Psi naďalej dostávajú pred odchodom majiteľov plniteľné hračky, inú liečbu už nedostávajú. V súčasnosti sú bez prejavov separačnej úzkosti a u Cony sa v dôsledku zvýšenia jej samostatnosti a sebaistoty výrazne znížili prejavy strachu.
Použitá literatúra:
D.F.Horwitz, D.S.Mills, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine
G.Landsberg,W.Hunthausen, L.Ackerman, Handbook of Behavior Problems of the Dog and Cat
K.L.Overall, Clinical Behavioral Medicine for Small animals
Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová
© MVDr. Zuzana Stražanová. Článok môže byť šírený, kopírovaný a používaný iba pre nekomerčné účely, a to len v neskrátenej podobe a s uvedením autorky článku a zdroja s aktívnym odkazom.
