• pes-deti

Riziká pri kontakte psov s deťmi a ich prevencia

2018-02-06T09:08:23+02:00 Články, Rôzne|

Koncom minulého roka došlo v Českej republike k nesmierne tragickej udalosti – pes, kríženec argentínskej dogy a rotvajlera, usmrtil len jednoročného chlapčeka. Matka bola s dieťaťom na návšteve v domácnosti, v ktorej bol aj pes. Chlapček bol v priamom kontakte so psom, istú chvíľu zrejme bez dohľadu dospelých osôb. V nestráženej chvíli pes na dieťa zaútočil a spôsobil mu poranenie, v dôsledku ktorého vykrvácalo.

Kde sa stala chyba a ako týmto tragédiám predchádzať?

Hlavnou zásadou bezpečného kontaktu dieťaťa a psa je:

NIKDY, ANI NA CHVÍĽU, NENECHÁVAŤ PSA S DIEŤAŤOM OSAMOTE BEZ DOHĽADU DOSPELEJ OSOBY!

Na kontakt dieťaťa so psom musí vždy sústredene dozerať rodič alebo iná dospelá osoba, ktorá vie v prípade potreby včas zasiahnuť. Je tiež potrebné rozpoznať prvé signály možného konfliktu (zo strany psa, ale aj dieťaťa).

Aj „najlepší pes na svete“ totiž môže zaútočiť, keď dieťa robí niečo, čo mu je nepríjemné, alebo to považuje za ohrozenie (ťahanie za uši alebo chvost, strkanie rúk do papule, objímanie alebo branie jedla).

V odbornej literatúre sa uvádza, že až v 80 % prípadov konfliktov psov s deťmi boli iniciátormi deti, hlavne chlapci (T.De Keuster, H.Jung, 2009). Z toho dôvodu je okrem výchovy a výcviku psov, dôležitá a nevyhnutná aj výchova dieťaťa, aby vedelo so psom komunikovať správne a hlavne bezpečne.

Vyrastanie dieťaťa spolu so psom má nepochybne veľký význam a prínos, dieťa sa učí súcitu so živými bytosťami, učí sa ich chápať a rešpektovať, zlepšujú sa jeho sociálne zručnosti pri komunikácii, a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o domáceho miláčika ho vedú k zodpovednosti.

pes a dieta

Ilustračná fotografia. Zdroj internet.

Deti však chápu psov ako svojich rovesníkov, objímajú ich, maznajú a bozkávajú sa s nimi, snažia sa ich dvíhať alebo im hrozia a karhajú ich, nerešpektujú, keď pes chce byť osamote.

Z pohľadu psa deti komunikujú ináč ako dospelí – plačú, kričia, mávajú rukami, nepredvídateľne behajú. Deti, hlavne batoľatá, sú dosť nemotorné, môžu na psa spadnúť, ťahajú ho za uši, chvost a srsť.

Také správanie môže pes považovať za ohrozujúce, preto je oveľa pravdepodobnejšie, že malé deti budú pohryzené častejšie ako iná skupina populácie. Poranenie dieťaťa „rodinným“ psom je dokonca častejšie ako poranenie cudzím psom.

Pravidlá a opatrenia, aby bolo dieťa v bezpečí a pes šťastný

Príprava psa na príchod dieťaťa do rodiny

V súčasnosti je pomerne časté, že si partneri ešte predtým, ako sa rozhodnú mať dieťa, zaobstarajú psíka a správajú sa k nemu veľmi podobne ako k dieťaťu. Zahrnú ho láskou, venujú mu nadmernú pozornosť, nestanovia mu žiadne pravidlá a rozmaznávajú ho.

pes rozmaznavanie

Ilustračná fotografia. Zdroj internet.

Keď potom príde do rodiny skutočné dieťa, pes je často odsunutý na okraj záujmu a  touto dramatickou zmenou trpí, prípadne sa u neho objavia rôzne poruchy správania (vynucovanie si pozornosti, neprimerané špinenie, agresivita).

Izolovanie psa od rodiny, či dokonca jeho umiestnenie do útulku kvôli novonarodené dieťaťu samozrejme nie je nutné, potrebné je však zaviesť určité pravidlá a opatrenia.

U psov, ktorí prejavujú agresivitu voči deťom, je však namieste zvýšená opatrnosť, prípadne aj ich umiestnenie do rodiny bez detí.

Keďže dieťa bude pravdepodobne znamenať veľké zmeny v životnom štýle rodiny, je potrebné začať s prípravou psa na novú situáciu s dostatočným predstihom. Ak je pes nadmerne naviazaný na majiteľov, je potrebné postupne jeho závislosť znížiť, ak je naučený spať v posteli, na ktorej bude v budúcnosti manipulované s dieťaťom, treba ho to odnaučiť a zabezpečiť mu jeho vlastné lôžko.

Lôžko je potrebné umiestniť v bezpečnej vzdialenosti od miesta, kde bude dieťa (kvôli bezpečiu dieťaťa, ale aj kvôli komfortu psa). Psa treba cvičiť, aby na povel odišiel na svoje miesto. Treba mu umožniť, aby sa vopred oboznámil s predmetmi, ktoré budú používané pri starostlivosti o dieťa (postieľka, kočík, atď.); pokiaľ pes nepozná zvuky, ktoré vydáva dieťa, je vhodné mu ich opakovane prehrávať z CD, aby sa s nimi oboznámil a nepovažoval ich za ohrozujúce.

Toto je mimoriadne dôležité u psov s predátorským správaním, ktorým môžu zvuky a nekoordinované pohyby novorodenca pripomínať korisť.

Keď nie je jasné, ako bude pes reagovať na dieťa, prvý kontakt psa s dieťaťom po jeho prinesení z pôrodnice musí byť obzvlášť opatrný. Pes musí byť na vôdzke a má ho držať dospelá osoba, ktorú pes poslúcha.

Matka s dieťaťom na rukách si môže sadnúť a psovi sa povolí postupné oboznámenie s dieťaťom (môže ho oňuchať, ale nie olizovať ani vyskakovať majiteľke na kolená).

Keď je už dieťa doma, nie je potrebné psa izolovať od diania v rodine, samozrejme pri dodržaní určitých opatrení a pravidiel. Týmto spôsobom pes ľahšie pochopí, že neexistuje dôvod, aby sa bál. V rodinách s menšími deťmi je vhodné používať bezpečnostné zábrany. Pes vidí čo sa deje, ale nemá nekontrolovaný prístup k dieťaťu.

bezpečnostné zábrany

Ilustračná fotografia. Zdroj internet.

Základné pravidlá v domácnosti, kde je dieťa a pes:

  • nikdy nenechávať dieťa samotné so psom a bez dohľadu dospelej osoby
  • dôležité je naučiť psa spájať si dieťa s pozitívnou skúsenosťou, aby ho lepšie toleroval v prípade, že s ním dieťa náhodou komunikuje neprimerane; za pokojné správanie pri kontakte s dieťaťom treba psa vždy pochváliť a odmeniť
  • jednoznačne oddeliť „Zónu psa“ a „Zónu dieťaťa“
  • dieťa kŕmiť bez prítomnosti psa a psovi nedovoliť zbierať zo zeme zvyšky jedla
  • pes má byť kŕmený v svojej zóne, dieťa tam nesmie mať prístup; maškrty (hlavne kosti!) nesmie dostať inde ako vo „svojej“ časti bytu
  • dieťaťu nedovoliť kŕmiť psa, priblížiť sa k jeho miske ani k jeho pelechu a liezť do pelechu
  • pes nesmie kradnúť hračky dieťaťa, ani dieťa sa nesmie hrať s hračkami psa; najbezpečnejšie je nikdy nenechať žiadnu hračku voľne pohodenú
  • je nevyhnutné ovplyvňovať aj správanie dieťaťa voči psovi, treba ho učiť ako má správne komunikovať so psom a aké sú prijateľné interakcie dieťaťa so psom (napr. väčšie deti môžu psa učiť rôzne „triky“, hádzať mu hračku, chodiť na prechádzku s pokojným psom na vôdzke a pod dohľadom dospelých, atď.); informácie o spôsobe bezpečnej komunikácie dieťaťa vo veku 3-6 rokov so psom sú na stránke thebluedog.org.

Základné pravidlá pri kontakte dieťaťa s cudzím psom:

  • pri návšteve domácnosti, v ktorej je pes, nedovoliť dieťaťu hneď komunikovať so psom; pes by mal byť spočiatku na vôdzke alebo zatvorený v inej miestnosti a až postupne, keď je to bezpečné, je možné mu dovoliť bližší kontakt; pri tomto kontakte je vždy nutná prítomnosť dospelej osoby; dojčatá a batoľatá by mali rodičia počas prítomnosti psa držať v náručí alebo ich umiestniť do kočíka/postieľky
  • zvláštnu pozornosť treba venovať v prípade, že pes má sklony k agresívnemu správaniu; ak to nie je nevyhnutné, blízky kontakt psa s dieťaťom vôbec neumožniť, radšej psa počas celej doby návštevy držať v inej miestnosti alebo na vôdzke
  • nikdy nedovoliť dieťaťu priblížiť sa k neznámemu psovi napr. v parku; v prípade, že majiteľ psa potvrdí, že pes je pokojný a priateľský k deťom, je možné dovoliť dieťaťu psa pohladkať; majiteľ však musí psa stále držať na vôdzke
  • poučiť dieťa, že nesmie okolo psa behať, kričať, ťahať ho za uši a chvost

Ako by dieťa nemalo komunikovať so psom – čo by dieťaťu nemali rodičia dovoliť:

  • dávať psovi ľudské jedlo od stola
  • obťažovať psa, keď žerie
  • brať psovi jeho hračky, kosti a iné predmety, ktoré patria psovi
  • približovať sa ku psovi tvárou
  • vyrušovať psa keď spí, liezť do jeho pelechu
  • kontaktovať so psom, ktorý je chorý, poranený, unavený, slepý a hluchý
  • liezť na psa, skákať na neho, strkať mu ruky do papule
  • ťahať ho za uši, chvost a srsť
  • objímať psa (väčšina psov to nemá rada)
  • kričať na psa, hroziť mu

Správanie psa, ktoré poukazuje na to, že je pre neho nejaká situácia nepríjemná a je v strese:

  • časté zívanie 
  • olizovanie pyskov 
  • odvracanie pohľadu 
  • otáčanie hlavy nabok 
  • dozadu sklopené uši 
  • prikrčený postoj tela 
  • vrtenie chvostom spusteným dole 
  • chvost stiahnutý medzi zadné nohy 
  • ľahnutie si na chrbát

Pes používa tieto prejavy na zastavenie toho čo sa deje. Majiteľ by mal byť schopný tieto signály včas rozpoznať a mal by vtedy psa odviesť preč od dieťaťa.

Keď toto správanie ostane nerozpoznané, môže prerásť do ďalších, oveľa nebezpečnejších spôsobov komunikácie:

  • cerenie zubov 
  • zúžené očné štrbiny 
  • zježená srsť na krku a chrbte 
  • odkláňanie tela od podnetu a snaha ujsť 
  • vrčanie 
  • štekanie 
  • chniapanie 
  • útok s pohryzením

Keďže deti zvyknú približovať tvár blízko k psovi, pohryzenia tváre sú u nich veľmi časté.

dieta-pohryzenie

Ilustračná fotografia. Zdroj internet.

Pokiaľ v rodine s deťmi ešte pes nie je a dospelí členovia domácnosti zvažujú, že si ho zaobstarajú, je potrebné venovať výberu vhodného jedinca dostatočný čas a vážnosť.

Neexistuje jednoznačné pravidlo o tom, ktoré plemeno je vyslovene vhodné alebo nevhodné k deťom, ale vo všeobecnosti sa za optimálne k deťom považujú sučky malých až stredných plemien s miernou povahou.

Samozrejme, aj veľkí psi môžu byť k deťom priateľskí a tolerantní, ich prípadný útok má však oveľa vážnejšie následky. Na druhej strane, pohryzenie detí jazvečíkmi, kokeršpanielmi či jorkšírmi je pomerne časté.

Príklady nevhodného a nebezpečného spôsobu komunikácie dieťaťa so psom. Psi postojom tela a výrazom tváre prejavujú, že im je situácia nepríjemná, čo môže byť pre dieťa nebezpečné.      

Ilustračné fotografie. Zdroj internet.

Ani tieto situácie, na sociálnych sieťach považované za „roztomilé“, nemusia byť pre deti bezpečné. Aj keď pes nie je agresívny, môže nečakane vstať a dieťa zhodiť, alebo na neho skočiť, čo môže mať tragické následky.

     Ilustračné fotografie. Zdroj internet.

Záver

Neprimerané a ohrozujúce správanie psa voči dieťaťu je často dôvodom opustenia alebo utratenia psa. Zavedenie preventívnych opatrení a jasných pravidiel pri kontakte dieťaťa a psa výrazne znižuje riziko konfliktov, a umožní vznik dlhodobého priateľského puta medzi deťmi a psami. Dôležité je, aby si rodičia  uvedomovali svoju zodpovednosť za dieťa aj za psa.


Zdroje:

  1. De Keuster, H.Jung Aggression toward familiar people and animals, v BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural medicine, 2009

www.rspca.org.uk

www.drsophiayin.com


Autorka: MVDr. Zuzana Stražanová, Veterinárna ambulancia a poradňa pre poruchy správania, Táborská 36, Košice www.zdraviezvierat.sk