Vynucovanie si pozornosti a žobranie pri stole

Vyžadovanie až vynucovanie si pozornosti je bežný jav, napriek tomu však nie je častým dôvodom návštevy majiteľov psov a mačiek vo veterinárnej ambulancii. Väčšina majiteľov toto správanie ich miláčika vôbec nepovažuje za problémové, niektorí si myslia, že je roztomilé a prijateľné.

Nie je výnimkou, keď niektorí (hlavne osamelí) ľudia svojich psov v tejto činnosti dokonca povzbudzujú, pretože im to dáva pocit, že sú milovaní a dôležití. 

Rôzne spôsoby vynucovania si pozornosti. Ilustračné fotografie – internet.

Vzájomné prejavovanie si pozornosti je súčasťou komunikácie medzi človekom a zvieraťom, a hlavne psi milujú pozornosť svojich majiteľov. Keď sa však pes naučí vynucovať si pozornosť kedykoľvek a za každú cenu, môže sa to stať pre majiteľov a prípadných návštevníkov domácnosti obťažujúcim až otravným, a vzájomné vzťahy sa tak vážne narušia.

Pri rozvinutom správaní môže byť zviera doslova „prilepené“ k majiteľovi, takže ten nemôže vykonávať bežné činnosti v domácnosti. Nezriedka sa u týchto zvierat vyvinie vážnejšia porucha správania  – úzkosť z odlúčenia, rôzne fóbie,  kompulzívne správanie alebo agresivita.

V súčasnosti je hlavne pri chove psov v byte časté, že sú od skorého veku viac v spoločnosti ľudí ako v spoločnosti psov, takže považujú za svojich „príbuzných“ ľudí. Spoločnosť psov  nevyhľadávajú, alebo sa jej dokonca vyhýbajú. Vzniká často až patologická väzba na majiteľa.

Často si aj majitelia vytvárajú neprimeraný vzťah k psovi  (t.j. správajú sa k nemu ako k človeku/dieťaťu), od šteňacieho veku mu venujú nadmernú pozornosť, všetko mu dovolia,  ale nič od neho nechcú a  nestanovia mu jednoznačné pravidlá, čo sa smie a čo nesmie. Výsledkom je príliš rozmaznaný, neistý  a málo sebavedomý  pes.

Pri takom prístupe sa pes nadmerne naviaže na svojich majiteľov, vyžaduje neustály kontakt s nimi a výhody z neho vyplývajúce (ich pozornosť, hry, maznanie, kŕmenie, prechádzky).

Keď majiteľ vždy reaguje na to, že pes sa chce hrať, maznať, ísť na prechádzku, chce maškrtu, atď. a vyhovie mu, pes sa ľahko naučí, že stačí byť vytrvalým vo svojom správaní a dosiahne to, čo chce. Zvieratá majú totiž  tendenciu opakovať správania, ktoré sú odmeňované a  neopakovať tie správania, ktoré im žiadnu odmenu neprinesú.

Vynucovanie si pozornosti sa väčšinou vyskytuje u malých a trpasličích plemien psov, ale nie je výnimočný ani u stredných a veľkých  plemien. Pomerne často sa vyskytuje u psov osvojených z útulkov.

Menej často môže byť vynucovanie si pozornosti dôsledkom toho, že majiteľ opakovane a dlhodobo ignoruje základné potreby zvieraťa, napríklad nereaguje, keď sa pes pýta von alebo keď sa mačka snaží upútať jeho pozornosť, lebo má znečistenú podstielku v  toalete. Zviera je tak vlastne nútené stupňovať svoje správanie, aby si ho majiteľ konečne všimol.

Prejavy psa, ktorými si vyžaduje/ vynucuje pozornosť:

štekanie, kňučanie alebo zavýjanie; drganie labkou alebo ňufákom; opieranie sa o majiteľa telom alebo labkami; kladenie hlavy na kolená majiteľa; snaha vyskočiť majiteľovi do lona; uprené pozeranie na  majiteľa, jeho prenasledovanie alebo lízanie, kradnutie jeho vecí; v niektorých prípadoch sa ako spôsob vynucovania si pozornosti objaví zvracanie, močenie, krívanie, lízanie častí svojho tela, zriedkavejšie aj prejavy agresívnosti alebo neprimeraného sexuálneho správania

Riešenie problému

Najlepšia je prevencia, t.j. nedovoliť , aby daná situácia nastala. Už šteňa je potrebné naučiť, že všetko čo chce, si musí zaslúžiť (slúži nato výcvikový program „Nič nie je zadarmo“), a že sa vždy všetko deje z vôle a iniciatívy človeka, nie psa. Šteňa sa tiež musí naučiť, že nevhodným správaním si pozornosť majiteľa nezíska, ale dostane ju len za  pokojné a primerané správanie.

Je nevyhnutné, aby si majiteľ uvedomil, že nesmie svojím vlastným správaním posilňovať a odmeňovať správanie zvieraťa. Keď pri prejavoch vynucovania si pozornosti majiteľ vždy reaguje na požiadavky zvieraťa a splní ich, nevedomky tak odmeňuje a posilňuje jeho správanie.

Hlavnou zásadou pri riešení vynucovania si pozornosti je ignorovanie správania zvieraťa, nie však zvieraťa samotného. To znamená, že  vynucovanie si pozornosti treba ignorovať, ale prijateľné a pokojné správanie treba odmeniť pozornosťou, pohladkaním a maškrtou.

Pred zahájením liečby je potrebné majiteľa zvieraťa informovať o tom, že intenzita správania môže spočiatku vzrásť predtým, ako následne poklesne. Tento jav je totiž dosť častou príčinou ukončenia liečby zo strany majiteľa, pretože si myslí, že liečba „nefunguje“.

Správny prístup majiteľa pri vynucovaní pozornosti:

• keď pes len  uprene pozerá, alebo šteká a kňučí: vyhýbať sa očnému kontaktu, otočiť sa chrbtom, prípadne odísť z miestnosti
• keď sa pes snaží vyskočiť majiteľovi do lona alebo sa  o neho opiera:  treba sa uhnúť, vstať a psa zo seba „striasť“, nedotýkať sa ho, nepozerať mu do očí, neodstrkovať ho rukami, ani ináč s ním nekomunikovať;  nekričať na neho ani  nepoužívať fyzické tresty – pes aj negatívne správanie majiteľa môže považovať za pozornosť a odmenu; fyzické tresty ako trasenie za kožu na krku, zvalenie zvieraťa a jeho pritlačenie o zem, bitie novinami, atď. môžu navyše viesť k  strachu zvieraťa z majiteľa a situácia sa tak ešte zhorší
• nereagovať, keď pes prinesie hračku a vnucuje ju; nekomunikovať so psom ani slovne ani pohľadom, pes sa po chvíli pravdepodobne začne nudiť a vzdá sa; po určitom čase môže majiteľ psa vyzvať k hre, dôležité ale je, aby to bola jeho iniciatíva
• pri strkaní ňufákom do rúk je možné použiť citrónovú alebo pomarančovú kôru, ktorou si majiteľ potrie ruky – dráždivá vôňa psa odradí
• použitie rôznych „prerušovačov“ správania (nepríjemný zvuk, postriekanie vodou, obojok s citrónovou arómou, atď.) treba zvážiť a použiť individuálne, aby sa u psa nevyvolával strach a nedošlo tak k zhoršeniu situácie
• v niektorých prípadoch je vhodné použiť techniky modifikácie správania
• keď pes obťažuje svojím správaním návštevníkov  domácnosti, je potrebné ho priviazať (zavrieť)  v inej miestnosti a dovoliť mu privítať ich, až keď sa upokojí
• tento prístup musia dodržiavať všetky osoby, ktoré prichádzajú so psom do kontaktu, teda aj  návštevníci.

Ďalšími opatreniami sú:

• postupné zníženie nadmernej  závislosti  psa od majiteľov (opatrenia môžu byť len dočasné, kým sa  nezlepší problémové správanie psa):
  • obmedziť bezdôvodné maznanie, hladkanie a chválenie
  • nedávať psovi maškrty bez toho, aby si ich zaslúžil
  • nedovoliť psovi vyskakovať na gauč a kreslá, nedovoliť psovi spať v posteli
  • o tom, kedy pes dostane jesť alebo pôjde von, kedy sa s ním  majitelia budú hrať alebo maznať, rozhodujú majitelia, nie pes

• potrebné je zaviesť psovi  približne rovnaký čas kŕmenia, prechádzok, hier, maznania a iných  spoločných aktivít a jasné pravidlá –  pes musí mať jasno v  tom, čo sa môže a čo nemôže;  predvídateľné prostredie a vzťahy pôsobia na zviera upokojujúco
• majitelia musia dôsledne dodržiavať stanovené pravidlá
• pes má mať svoje lôžko, v ktorom bude tráviť nejaký čas; je potrebné psa naučiť, aby na povel odišiel na  svoje miesto a zostal tam, aj keď sú majitelia doma, t.j. psovi nedovoliť, aby majiteľov  neustále prenasledoval po byte
• tak ako pri riešení iných porúch správania je dôležitý výcvik  základnej poslušnosti, výcvik psa na upokojenie sa na povel, fyzická a mentálna stimulácia psa a obohatenie jeho prostredia

Častým typom vynucovania si pozornosti  je žobranie jedla pri stole.

Túto situáciu pozná snáď každý majiteľ psa: rodina obeduje alebo večeria a pes v lepšom prípade sedí na zemi, uprene pozerá a prehĺta sliny. V horšom prípade kňučí, šteká, ňufákom drgá do majiteľov alebo si ináč vynucuje kúsky jedla zo stola. Vždy, keď je jeho snaha uspokojená a dostane niečo dobré (lebo je také ťažké odolať tým jeho prosebným pohľadom…), sa jeho správanie odmení, upevní a stupňuje, takže časom sa môže stať až neznesiteľným.

Okrem toho, že vznikne porucha správania, však môže následkom kŕmenia „ľudskou stravou“ dôjsť aj k vzniku zdravotných problémov (jedná sa hlavne o ochorenia tráviaceho aparátu a o obezitu).

Opäť je najlepšie už od začiatku problému predchádzať, t.j. nikdy nezačať šteňa kŕmiť od stola.

Jediný spôsob, ako tento problém riešiť, je nepodávať žobrajúcemu psovi jedla zo stola a  ignorovať  všetky prejavy žobrania. Postup je v zásade rovnaký ako pri iných typoch vynucovania si pozornosti, mimoriadne dôležitá je vytrvalosť a dôslednosť majiteľa (majiteľ musí byť vytrvalejší ako jeho pes).

Na začiatku výcviku je potrebné kŕmiť psa v tom istom čase ako jedia majitelia, ale v inej miestnosti alebo v dostatočnej vzdialenosti od stola. Pes môže v tomto čase dostať aj žuvaciu maškrtu alebo motivačnú hračku naplnenú jedlom. Riešením je tiež  umiestnenie psa počas stolovania rodiny do klietky (na pobyt v klietke musí byť pes vopred naučený) a poskytnutie motivačnej hračky s jedlom.

Keďže niektorí psi žobrú už počas varenia jedla, je potrebné ich separovať aj počas tejto doby. Dôležité je nedávať psovi „ľudské jedlo“ ani mimo hlavných jedál či večer pri pozeraní televízie.

Vynucovanie si pozornosti počas telefonovania majiteľa.

Niektorí psi sa naučili vynucovať si pozornosť štekaním alebo kňučaním, keď majiteľ telefonuje. Toto správanie  psa na začiatku doslova naučí sám majiteľ. Keďže pri telefonovaní je potrebné ticho, mnohí majitelia dávajú psovi počas trvania hovoru maškrty, hádžu mu hračku alebo sa s ním maznajú. Pes si tak časom spojí telefonovanie s pozornosťou majiteľa a naučí sa dožadovať sa jej.

Najdôležitejším spôsobom riešenia je ignorovanie psa  – počas telefonovania sa vyhýbať očnému kontaktu so psom,  otočiť sa chrbtom, odísť z miestnosti a zavrieť dvere. Pred očakávaným telefonovaním je možné dať psovi do inej miestnosti motivačnú hračku. Užitočný je aj výcvik základnej poslušnosti psa a výcvik psa na prerušenie štekania.

Vynucovanie si pozornosti, keď sa  majiteľ venuje inej osobe alebo zvieraťu.

Toto správanie sa niekedy označuje ako žiarlivosť, ale v podstate je to forma vynucovania si pozornosti a rieši sa rovnakým spôsobom.

 

Vynucovanie si pozornosti mačkami

Napriek tomu, že mačky sú oveľa nezávislejšie od ľudí, aj u nich sa môže vyskytovať správanie, ktorým si vynucujú pozornosť majiteľa. Väčšinou sa jedná o mačky, ktoré si cenia sociálny kontakt so svojím majiteľom.

Mačky sú niekedy vo svojich prejavoch „rafinovanejšie“ ako psi. Okrem hlasových prejavov („plač“), otierania sa o majiteľa a skákania do jeho lona alebo na rôzne neobvyklé miesta, deštruktívnosti a kradnutia vecí, si môžu vynucovať pozornosť aj značkovaním močom alebo močením na neprimeraných miestach (napríklad do postele majiteľa).

Problém sa rieši podobne ako u psov s prihliadnutím na vlastnosti a povahu mačiek.

Záver:

Menej intenzívne problémy s vynucovaním si pozornosti sú pomerne ľahko riešiteľné. Ak budú majitelia dôsledne dodržiavať zásady ignorovania problémového správania a zavedú potrebné výcvikové opatrenia a postupy, časom sa to pes naučí rešpektovať a bude čakať na prejavy pozornosti bez toho, aby si ich vynucoval neprimeraným spôsobom. Rozvinuté stavy, prípadne ďalšie pridružené  poruchy správania však vyžadujú použitie ďalších techník modifikácie správania a medikamentóznu liečbu.

---

Použitá literatúra:

D.F.Horwitz: Attention seeking behaviors in dogs&cats,  www.aahanet.org

V.V.Tynes: How do I help clients keep their dogs from begging? Veterinary medicine dvm360.com,  2011

C.Tennant: Vynucovanie si pozornosti,  Zlozvyky psov, 2002

E.Lindell: Management problems in dogs, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010

R.Casey: Management problems in cats,  BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010