Neprimerané vylučovanie a značkovanie u psov

2017-08-25T19:18:48+01:00 Články, Poruchy správania|

Neprimerané vylučovanie alebo značkovanie vo vnútri domu alebo bytu je ďalším z dôvodov, prečo majitelia vyhľadajú veterinárneho lekára (niekedy so žiadosťou o utratenie psa), ale aj dôvodom, prečo je pes umiestnený do útulku alebo nezodpovedným majiteľom vyhodený z domu.

Aj keď je vylučovanie alebo značkovanie pre psa prirodzeným správaním, jeho vykonávanie vo vnútri je z pohľadu človeka neprimerané, nevhodné a neakceptovateľné. Mnohí majitelia sa mylne domnievajú, že pes špiní vo vnútri zo zlomyseľnosti alebo z pomsty za to, že sa mu nevenujú, alebo dokonca preto, že je hlúpy. Sú presvedčení, že pes dobre vie, že urobil zle, lebo má „previnilý“ výraz.

Príčiny tohto správania môžu byť rôzne, a keďže postup pri riešení problému závisí od konkrétnej príčiny, je potrebné ju presne stanoviť.

Značkovanie

Ide o prirodzené správanie najčastejšie nekastrovaných samcov (ale značkovať môžu aj niektorí kastrovaní samci, dominantné sučky alebo sučky v ruji), pri ktorom pes so zdvihnutou zadnou končatinou umiestňuje malé množstvá moču na zvislé plochy alebo predmety. Agresívni a sociálne dominantní psi, ale aj úzkostní psi a samci malých temperamentných plemien značkujú častejšie. Predpokladá sa, že úporné značkovanie niektorých jedincov môže byť dedične podmienené.

Dôvodom pre značkovanie vonku sú teritoriálne, sexuálne  alebo strach provokujúce faktory (označenie vlastného územia, blízkosť sučky v ruji, prítomnosť cudzieho psa alebo iného  stimulu), a potreba prekryť staré značky novou „informáciou“. Najviac lákajú k prekrytiu značky cudzích psov, potom značky známych psov a nakoniec vlastné značky.

Pokiaľ je ale značkovanie vykonávané aj v dome alebo byte a značky sú umiestňované na steny, nábytok alebo iné predmety, stáva sa pre majiteľa neprimeraným a neakceptovateľným.

Značkovanie vo vnútri obvykle súvisí s návštevou cudzieho psa alebo človeka, niektorí psi majú potrebu označkovať si miesta v byte po návrate z vonku, kde cítili pachy iných psov alebo háravých súk. Značkovanie nemusí byť len spôsob značenia si svojho teritória, môže sa jednať aj o spôsob komunikácie psa s inými psami alebo ľuďmi. Niektorí psi takto môžu vyjadrovať svoje nadradené postavenie voči  majiteľom.

Spúšťačom značkovania vo vnútri môže byť aj:

nový člen domácnosti (dieťa, iné zviera), rekonštrukcia alebo presťahovanie sa do nového bytu, kúpa nového nábytku a tiež pachy iných zvierat prenesené na šatách alebo obuvi majiteľov.

znackovanie-psi

Niektorí psi vedia značkovať/močiť aj v netypickej pozícii. Zdroj internet.

Riešenie problému:

Často je prvým odporúčaným krokom pri riešení značkovania močom u samcov kastrácia. Úspešnosť je 50 – 80 %, ale efekt obvykle nastáva až po nejakej dobe od operácie. Kastrácia je možným riešením aj u sučiek, ktoré značkujú počas ruje.

V každom prípade, t.j. aj keď pes podstúpil kastráciu, je nevyhnutná aj behaviorálna liečba  a zavedenie príslušných opatrení.

Neprimerané močenie a trúsenie:

Na rozdiel od značkovania, pri močení pes uvoľňuje väčšie množstvá moču, a jeho cieľom je vyprázdnenie močového mechúra. Sučky a niektorí psi využívajú na močenie vodorovné plochy (koberec, podlaha, ale aj gauč či posteľ majiteľa).

Najčastejšie príčiny:

  • Zdravotné problémy
  • Nedostatočný výcvik čistotnosti psa, nezvládnutie manažmentu vylučovania psa zo strany majiteľa, preferovanie určitého miesta alebo povrchu na vylučovanie zo strany psa
  • Špecifické problémy:
    • submisívne močenie (močenie z podriadenosti)
    • vylučovanie spojené so vzrušením
    • neprimerané vylučovanie spojené so strachom z určitých zvukov alebo situácií
    • separačná úzkosť
    • kognitívna dysfunkcia starších psov

1. Zdravotné problémy:

V prvom rade je potrebné vylúčiť, alebo potvrdiť a liečiť zdravotné ťažkosti, ktoré by mohli byť príčinou neprimeraného vylučovania. Najčastejšie sa jedná o ochorenia močového, pohlavného alebo tráviaceho aparátu, ortopedické, neurologické  alebo endokrinologické problémy.

2. Nedostatočný výcvik čistotnosti psa, nezvládnutie manažmentu vylučovania psa zo strany majiteľa, preferovanie určitého miesta alebo povrchu na vylučovanie zo strany psa:

  • Častou príčinou špinenia vo vnútri je nedostatočný, nedôsledný alebo nesprávny výcvik čistotnosti u šteňaťa. Majitelia často používajú pri výcviku nevhodné postupy a neprimerané tresty za špinenie vo vnútri.
  • Niektoré plemená môžu mať pri výcviku čistotnosti problémy (basset, bígl, maltézsky psík, bišón a iné toy plemená), naopak veľmi rýchlo reagujú na výcvik čistotnosti napríklad pudli alebo border kólie.
  • Nedostatočne časté alebo nedostatočne dlhé prechádzky so psom sa tiež významne podieľajú na problémoch so špinením vo vnútri.
    S dospelým zdravým psom je potrebné chodiť von minimálne 3 – 4 x denne, počet nutných príležitostí na vylučovanie vonku stúpa pri chorých a starých psoch.Niektorí majitelia si ešte pred kúpou psa nezvážia svoje časové možnosti alebo nie sú ochotní chodiť so psom na časté prechádzky a tak sa stáva, že pes je pravidelne dlhú dobu bez možnosti sa vyšpiniť vonku. Je tak nútený močiť a trúsiť doma, a keď to majiteľ primerane nerieši (zase z nedostatku času alebo vôle), u psa sa časom môže vyvinúť preferencia určitých miest a povrchov vo vnútri. Dôsledkom potom je, že pes sa pri prechádzke vonku nevyšpiní, ale vyšpiní sa až po návrate domov na svoje obvyklé miesto, napr. na koberec.
  • Šteňa sa vo veku niekoľkých týždňov učí vylučovať na určitý povrch, takže keď sa naučí vylučovať napríklad na noviny, často sa vonku odmieta vyšpiniť na trávu a vyšpiní sa až doma po návrate z prechádzky (a ak nenájde noviny, vyšpiní sa na koberec).
  • Problém s neprimeraným vylučovaním môže nastať aj po presťahovaní sa majiteľa so psom z dediny do mesta alebo opačne. Keď bol pes roky držaný na dvore a bol zvyknutý vylučovať v záhrade kedykoľvek mal potrebu, po presťahovaní môže nastať problém s obmedzením vylučovania podľa  časových možností majiteľa, prípadne s chýbaním trávnatých plôch v okolí jeho bydliska. Naopak, pes držaný v meste a roky nútený špiniť napríklad na betón, môže mať problém s vylučovaním na tráve. Podobná situácia s preferovaním substrátu na vylučovanie môže nastať u psov dlhšiu dobu umiestnených v útulkoch.
  • Keď majiteľ nemá čas alebo náladu na dostatočne dlhé prechádzky, pes sa môže časom naučiť, že prechádzka končí hneď keď sa vyšpiní. Kvôli tomu, aby bola prechádzka čo najdlhšia, pes vonku nešpiní a môže tak urobiť až po návrate domov. Riešením je zmena prístupu majiteľa k manažmentu vylučovania psa.

Hlavné zásady pri výcviku čistotnosti šteniat:

(postup je rovnaký aj u dospelých psov s neprimeraným špinením)

  • Zaviesť psovi pravidelný režim, t.j. pravidelné kŕmenie, pravidelné interakcie s majiteľom (výcvik, hry, maznanie, atď.) a pravidelný pobyt vonku.
  • Preferovaný je výcvik šteňaťa s vylučovaním vo vonkajšom prostredí. Venčenie musí byť časté, spočiatku aj každé 2 hodiny na 5 minút (s prihliadnutím na skutočnosť, že šteňa ešte nemá dostatočnú ochranu proti infekčným chorobám treba vyhľadávať menej frekventované a čistejšie miesta a vyhýbať sa kontaktom s neznámymi psami); so psom treba ísť von vždy po spánku, kŕmení a po fyzickej aktivite; spočiatku je dobré psa viac sledovať a pri zistení správania typického pre začiatok vylučovania (nepokoj, točenie sa, vyňuchávanie) ho treba čo najskôr odniesť/odviesť von .
  • Za primerané vylučovanie treba psa hneď na mieste pochváliť a odmeniť chutnou maškrtou určenou len na tento účel. Tento prístup sa volá pozitívne posilnenie.
  • Pri výcviku čistotnosti je možné použiť aj postup s vylučovaním vo vnútri na papier, noviny alebo špeciálne podložky a s využitím ohrádky. Táto metóda je použiteľná v prípade, že majiteľ je nútený nechávať psa bez možnosti vylučovať vonku viac hodín.
    Šteňa je držané v obmedzenom priestore ohrádky (alebo v samostatnej miestnosti), ktorej celá plocha okrem lôžka je pokrytá papierom. Keď sa šteňa naučí vylučovať na určité miesto, papier z iných miest má byť postupne odstránený. Papier, na ktorý šteňa vylučuje, môže byť postupne presúvaný k vchodovým dverám. Nevýhodou metódy môžu byť problémy, ktoré môžu nastať, keď chce majiteľ šteňa naučiť vylučovať vonku na trávu. Odporúčané je preto kombinovať tento výcvik výcvikom vylučovania vonku, takže šteňa sa učí, že existujú dve primerané miesta na vylučovanie. Niekedy je však výsledkom chaos v mysli psa a následné problémy so špinením vo vnútri.
  • Niektorí majitelia psov malých plemien naučia psa, aby špinil výlučne vo vnútri na podložku alebo do toaletného boxu, aby s ním nemuseli vôbec chodiť von.
    Je potrebné si uvedomiť, že prechádzky neslúžia len na vyprázdnenie psa, ale predstavujú aj fyzickú a mentálnu stimuláciu psa. U psa, ktorý je držaný výlučne v byte bez podnetov z vonkajšieho prostredia, sa časom môžu vyvinúť rôzne poruchy správania.

Postup a opatrenia pri neprimeranom vylučovaní a značkovaní:

  • Je potrebné identifikovať vyvolávajúce príčiny a situácie, a podľa možnosti sa im vyhýbať.
  • V domácnostiach s viacerými psami je nutné identifikovať „vinníka“ značkovania alebo neprimeraného vylučovania.
  • Neprimerané špinenie a značkovanie, pri ktorom nie je majiteľ prítomný, ignorovať a netrestať; fyzické tresty ako bitie novinami, trasenie za kožu na krku alebo strkanie ňufáka psa do exkrementov, ale aj verbálne tresty, t.j. nadávanie alebo vyčítanie a hrozenie prstom, sú s časovým odstupom absolútne nevhodné a neúčinné; zviera nie je schopné spojiť si dávnejšiu udalosť s trestom, navyše tresty môžu u psa vyvolať strach z majiteľa, ale aj zo samotného vylučovania.
  • V rámci riešenia problému je odporúčaný intenzívnejší dohľad nad psom, takto môže majiteľ už na začiatku zaznamenať správanie typické pre vylučovanie a okamžite ísť  so psom von.
  • Znečistené miesta treba dôkladne vyčistiť enzymatickými prípravkami, ktoré pach moču nielen prekryjú, ale aj rozložia
  • Počas neprítomnosti majiteľa je možné obmedziť priestor psa v uzatvorenej miestnosti, prípadne ho krátkodobo umiestniť do klietky alebo ohrádky (pes musí byť na pobyt v klietke vopred naučený)
  • Na podporu týchto opatrení je možné využiť homeopatiu, Bachovu kvetovú terapiu, feromónoterapiu, v niektorých prípadoch je nutné použitie psychofarmák.

3. Špecifické problémy:

Submisívne močenie (močenie z podriadenosti):

Vyskytuje sa najčastejšie u šteniat a mladých sučiek, ale u niektorých submisívnych psov môže pretrvávať aj v dospelosti. Predpokladá sa možná genetická predispozícia pre toto správanie. Problém sa objavuje, keď sa pes cíti ohrozený a svojim správaním sa chce vyhnúť konfliktu so známym alebo neznámym jedincom.

Najčastejšími dôvodmi a spúšťacími stimulmi sú:

nedostatočná socializácia šteňaťa, dominantné až agresívne správanie majiteľa alebo prehnaná gestikulácia, priblíženie sa majiteľa alebo návštevníka ku psovi, natiahnutie jeho ruky k hlave psa, potľapkanie po hlave, priamy očný kontakt, hlasné a drsné prihováranie sa ku psovi, fyzické alebo verbálne trestanie psa alebo neúmyselné posilňovanie jeho správania majiteľom (ak majiteľ psa v „kritickej“ situácii hladká, berie na ruky alebo ho slovne upokojuje, neúmyselne tak schvaľuje, odmeňuje a posilňuje nežiaduce správanie).

Pes v tejto situácii signalizuje podriadenosť, t. j. má sklopené uši a stiahnutý chvost, vyhýba sa očnému kontaktu, má submisívny „úsmev“, prikrčený postoj, prípadne sa zvalí na bok alebo chrbát a pomočí sa.

Prognóza je u šteniat dobrá, väčšina z tohto problému „vyrastie“.

Vylučovanie spojené s excitáciou (vzrušením):

Močenie pri vstávaní alebo pohybe sa vyskytuje u šteniat a mladých psov v dôsledku vzrušenia z hry alebo pri vítaní majiteľa. Opäť sa predpokladá genetická predispozícia, ale je možný aj zdravotný dôvod – znížený tónus zvierača močového mechúra (prípadne zvierača konečníka pri trúsení zo vzrušenia). Spúšťacím podnetom je najčastejšie správanie sa majiteľa počas vítania alebo hry, ktorým zvyšuje excitáciu psa, ale aj nedostatok mentálnej a fyzickej stimulácie psa a málo podnetné prostredie psa. Pes reaguje na majiteľa alebo návštevníka vzrušeným správaním, vyskakuje na neho, krúti chvostom a pri tom močí. Na rozdiel od močenia zo submisivity pes nevykazuje prvky podriadenosti.

Neprimerané vylučovanie spojené so strachom:

Strach z vonkajšieho prostredia (zvuky áut, búrky, ohňostroja), strach z cudzích psov alebo ľudí alebo frustrujúci zážitok pri špinení vonku spôsobia, že pes odmieta chodiť von a vylučovať vo vonkajšom prostredí a následne sa vyšpiní doma.

Pri separačnej úzkosti sa pes vyšpiní vo vnútri len v čase, keď majiteľ nie je doma a obvykle je prítomná aj vokalizácia a deštruktívne správanie. Problém sa rieši metódami modifikácie správania a medikamentóznou liečbou.

U psov so syndrómom kognitívnej dysfunkcie súvisí špinenie vo vnútri so starnutím a degeneratívnymi zmenami v mozgu. Problém si vyžaduje špecifickú liečbu, obnovený výcvik čistotnosti a zavedenie príslušných opatrení.

Záver:

Riešenie neprimeraného vylučovania a značkovania je náročné na čas a vyžaduje aktívnu spoluprácu majiteľa zvieraťa. V prípadoch, kde nie je vyvolávajúcou príčinou nevyliečiteľný zdravotný problém, je prognóza zlepšenia špinenia vo vnútri veľmi dobrá.


 

Použitá literatúra:

K.A Houpt  House soiling by dogs, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010

G.Landsberg, W.Hunthausen, L.Ackerman  Canine hosesoiling, Handbook of Behavior Problems of the Dog and Cat, 2006

M.Heiblum  Elimination behavior problems in dogs, www.vin.com/proceedings

H.Žertová  Poruchy chování psů a koček,  Nemoci psa a kočky, Svoboda a kol., 2002


Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová

© MVDr. Zuzana Stražanová. Článok môže byť šírený, kopírovaný a používaný iba pre nekomerčné účely, a to len v neskrátenej podobe a s uvedením autorky článku a zdroja s aktívnym odkazom.