Azda najobľúbenejšou témou psíčkarov pri prechádzkach sú „vačky“ (odborne paraanálne žľazy). Časté sú medzi nimi debaty typu: môj pes má vačky… môjmu ich vytláčajú pri každej návšteve salóna… môj pes vačky nemá… môjmu ich museli vyoperovať…, atď.
Ako to teda s tými vačkami v skutočnosti je?
KAŽDÝ pes má vačky, čiže pachové žľazy umiestnené pod kožou po stranách ritného otvoru. Pach sekrétu zo žliaz slúži na komunikáciu a identifikáciu a má sociálny význam – preto si psi navzájom ňuchajú pod chvostmi.
-
Umiestnenie paraanálnych žliaz.
Obsah žliaz sa za normálnych okolností vytláča tlakom stolice von cez vývodné kanáliky. Ak sa však z nejakého dôvodu žľazy pravidelne nevyprázdňujú, sekrét sa v nich hromadí a môže dôjsť až k prejavom zápalu.
Pes má kvôli tomu nepríjemné pocity (tlak, svrbenie, bolesť), otáča sa za chvostom, líže alebo hryzie si koreň chvosta alebo okolie konečníka, často si šúcha zadok – „sánkuje“.
Sánkovanie. Ilustračná fotografia. Zdroj internet.
Väčšina psov nemá s fungovaním žliaz problém, preto nie je nutné ani potrebné žľazy preventívne vytláčať (napríklad v psích salónoch ako súčasť hygieny).
Príliš častým a zbytočným vytláčaním žliaz sa problém môže zhoršiť alebo dokonca vyvolať.
Niektorí psi však majú rôzne často sa opakujúce ťažkosti s paraanálnymi žľazami. Najčastejšie trpia týmto problémom psi držaní v bytoch (nemôžu sa vyšpiniť vtedy keď majú nutkanie, ale až vtedy, keď s nimi ide majiteľ von, takže musia stolicu zadržiavať; časom sa preto zníži tonus svalov v okolí konečníka) a psi s nadváhou a obezitou (v okolí žliaz je tuk, takže tlak stolice na žľazy je nedostatočný) a starší psi malých plemien.
Nevhodná potrava a dlhotrvajúce tráviace problémy (hnačka, potravinové alergie) môžu byť tiež príčinou nefungujúceho vyprázdňovania žliaz. Niektorí jedinci majú pre vznik týchto problémov anatomickú predispozíciu, majú žľazy umiestnené tak, že pri stolici sa nevyprázdnia. Plemená ako Kavalier king Charles španiel, kokršpaniel alebo šicu majú problémy s pachovými žľazami pomerne často.
Najčastejšie sa vyskytujúcim problémom je upchatie vývodných kanálikov žliaz, v dôsledku čoho sa sekrét v žľazách hromadí. Psovi spôsobuje rôzne nepríjemné pocity. Riešenie je väčšinou jednoduché, je potrebné ODBORNE obsah žliaz vytlačiť von. Keď je sekrét veľmi hustý a suchý, je nutné urobiť výplach žliaz, niekedy sú potrebné aj lokálne antibiotiká. Úspešná môže byť aj liečba homeopatikami a prírodnými protizápalovými liekmi.
Pokiaľ upchatie žliaz nie je zavčasu primerane vyriešené, môže dôjsť k pomnoženiu baktérií, zápalu, vzniku abscesu a neskôr k jeho prevaleniu (absces praskne a obsah vytečie von). Sekrét žliaz je vtedy výrazne zmenený, môže obsahovať krv a hnis. Obvykle je vtedy narušený aj celkový stav psa (horúčka, apatia, nechutenstvo). Tu už je okrem lokálnej liečby potrebná aj celková liečba antibiotikami a protizápalovými liekmi. Vo vážnych prípadoch a príliš častom opakovaní problémov sa môžu análne žľazy chirurgicky odstrániť.
Absces pravej paraanálnej žľazy. Ilustračná fotografia. Zdroj internet.
Najvážnejším ochorením žliaz v okolí konečníka sú nádory, kedy je nutná chirurgická intervencia. Liečba je komplikovaná, zdĺhavá a často dochádza k recidívam.
Manažment a liečba ochorení pachových žliaz patrí výlučne do rúk veterinárneho lekára. Veterinárny lekár stanoví aj frekvenciu vytláčania a ošetrenia žliaz potrebnú pre konkrétneho jedinca.
Prevenciou je vyvážené kŕmenie najlepšie bezobilninovým krmivom, udržiavanie dobrej kondície psa s dostatkom pohybu a pravidelné venčenie.
Novinkou v starostlivosti o paraanálne žľazy je prírodný prípravok GLANDEX vo forme mäkkých maškŕt, ktorý si môžete kúpiť aj v našom internetovom obchode.
